16. februára 2021

Dievča na útese/Lucinda Rileyová

Zodvihla hlavu a pozrela sa na more. Dnes bolo pokojné a tiché - spiace monštrum, ktoré sa môže za okamih prebudiť a nechať za sebou spúšť.
(Dievča na útese: Lucinda Rileyová; Preklad: Zuzana Gáliková)
Tajomstvo ukryté v kôpke zažltnutých listov a v starom kufri na povale.
Mladá sochárka Grania Ryanová žije v New Yorku v harmonickom vzťahu s priateľom Mattom až do chvíle, keď príde o dieťa a ich spolužitie sa ocitne v kríze. V panike odchádza k rodičom do Írska a pokúša sa usporiadať si myšlienky a city. Na dlhých prechádzkach po pobreží stretne neznáme dievčatko – bosé a iba v nočnej košieľke stojí nebezpečne blízko okraja útesu. Plná obáv sa ujme malej Aurory, a keď sa zaujíma o osud tohto dievčatka, matka ju nástojčivo varuje, aby si s tou rodinou nič nezačínala, lebo jej to prinesie len nešťastie. Graniu však k Aurore priťahuje mocné puto, najmä keď sa dozvie, že jej matka tragicky zahynula.
Nevyriešený vzťah s Mattom zatieni Graniino stretnutie s Auroriným príťažlivým otcom Alexandrom. Požiada ju, aby počas jeho neprítomnosti robila jeho dcére guvernantku. Grania netuší, aké ďalekosiahle dôsledky to všetko bude mať na ich osudovo prepojené rodiny a ako to ovplyvní jej ďalší život.
Príjemne „klasická“ romanca Dievča na útese zachytáva pohnutý život troch generácií dvoch Írskych rodín, chudobnej a bohatej, zvlášť osudy niektorých členov, ktoré akoby nevdojak kopírovali osudy svojich predkov. Odohráva sa v krásnych panských sídlach v Londýne a Corku, na nádhernom írskom vidieku a v hektickom New Yorku. Do životov jej hrdinov zasiahne vojna, smrť, tajomstvá, rodinné drámy, šťastné aj nenaplnené lásky, a všetkému dominuje dojímavá túžba osirelého dievčatka po matke, úplnej rodine a kariére baletky. (zdroj)
More ju volalo k sebe, túžilo ju objať. Stála na okraji útesu a bledé rúčky naťahovala k rozbúreným vlnám trieštiacim sa o skaly. Biela nočná košeľa, ktorá jej bola priveľká, viala vo vetre rovnako ako jej krásne ohnivé vlasy. Vyzerala ako prízrak, duch či nadpozemské stvorenie patriace do rozprávkových príbehov. Postačil by len krok vpred, aby vpadla do jeho chladného náručia. V ten deň však mocný živel nezmaril mladý život, pretože osud sa rozhodol zasiahnuť. K zasnenému dievčatku, pôsobiacemu mystickým dojmom, sa pomaly približovala Grania Ryanová. Keď už bola dostatočne blízko, opatrne k nej prehovorila. Jej hlas prebudil dievčatko zakliate volaním mora, no po precitnutí zdesene utieklo. Granii preto neostávalo nič iné, len bezmocne pozorovať drobnú postavu ako sa stráca v diaľke.
Grania večer porozpráva o svojom zážitku mame, ktorá si preľaknuto uvedomí, že tým malým stvorením nebol nik iný, ako Aurora, dcéra Lily Lisleovej, ktorá pred štyrmi rokmi spáchala samovraždu. Jej telo pohltilo to isté more, ktoré volalo aj malú Auroru.
Srdce Graniinej matky Kathleen zatvrdlo voči rodine Lisleovcov, pretože rodu Ryanovcov spôsobila veľké muky...a na staré krivdy je veľmi ťažké zabudnúť. Kathleen vystríha svoju dcéru, aby sa tejto prekliatej rodine vyhýbala, no jej slová sú márne. Grania totiž na druhý deň opäť stretne malú Auroru a vznikne medzi nimi silné puto, ktoré z Graniinej strany možno prirovnať k materinskému. Kathleen preto neostáva nič iné, než dcére prezradiť dôvod, pre ktorý je rodina Lisleovcov nebezpečná. Odpoveď prinášajú staré listy Graniinej prababičky, ktoré napokon odkryjú to, čo malo byť skryté a otvoria rany, ktoré mali byť zatvorené...
Tak sa začína príbeh dvoch rodín, ktorých osud uviazol v pomyselnej slučke, aby minulosť a prítomnosť nadobudli rovnaký smer...dokáže ho Grania zmeniť a tým prepísať stanovenú budúcnosť?
Začínam si uvedomovať, ako nám bolesť dáva silu a múdrosť – zmenila aj mňa – a patrí k životu rovnako ako šťastie. Všetko má svoju prirodzenú rovnováhu...
(Dievča na útese: Lucinda Rileyová; Preklad: Zuzana Gáliková)
Lucinda Rileyová je populárnou svetoznámou írskou autorkou, ktorá si nadšené ohlasy vyslúžila najmä zásluhou série Sedem sestier, ktorá je inšpirovaná gréckou mytológiou týkajúcej sa otvorenej hviezdokopy zvanej Plejády. Autorka je však veľmi tvorivá, a preto sa aj na slovenskom knižnom trhu, okrem spomínanej viacdielnej série, objavil román Motýlia izba a len nedávno vyšiel titul Dievča na útese.
Spisovateľka tentokrát svojim čitateľom ponúka príbeh žiaľom prebodnutej Granii Ryanovej, ktorá prišla o svoje nenarodené bábätko. Strata dieťatka Graniu pohltí natoľko, že zanechá svoj život umelkyne v New Yorku, dokonca bez vysvetlenia opúšťa aj svojho dlhoročného partnera Matta, aby sa utiahla k svojim rodičom na írskom vidieku.
Írsky vidiek sa stáva útočiskom aj Aurory a jej otca Alexandra, ktorých zaživa požiera bolesť zo straty milovanej osoby. Práve bolesť zohrá v tomto príbehu dôležitú rolu, pretože bez nej by sa nik nestretol a život by pre nich stratil svoj význam.
Rozprávačom príbehu, ako napovie aj prvá strana knihy, sa stáva staršia verzia Aurory, ktorá však svoj pohľad vkladá do deja iba občas, keď túži objasniť isté záležitosti týkajúce sa rodiny a postáv. Práve vsuvky z jej pohľadu by mohli príbeh viesť k lepšiemu pochopeniu celej tragédie, ktorá sa črtá na pozadí, no opak je pravdou. Nechce prezradiť nič predčasne a snaží sa o stupňujúce sa napätie a tajomno príbehu. Okrem iného dejová línia kolíše až medzi tromi časovými obdobiami zachytávajúc tak tri generácie rodiny Ryanovcov a Lisleovcov, zásluhou čoho kniha získava na atraktívnosti. Nanešťastie, aj keď sa nám rysuje zaujímavý spletitý príbeh, a to dokonca s mysterióznym podtónom, čo iba väčšmi podčiarkuje interesantnosť diela, dovolím si tvrdiť, že Lucinda Rileyová ako autorka zlyhala.
Dievča na útese síce na prvý pohľad pôsobí ako originálny príbeh, no v skutočnosti má od nevšednosti veľmi ďaleko. Knihy, v ktorých sa skĺbi viacero časových období, aby hlavní hrdinovia pátrali po tajomstvách minulosti, ktoré majú vplyv na ich prítomnosť či budúcnosť, je nespočetne veľa a nájsť takú, ktorá by si titul ‚neobyčajná‘ vyslúžil je ako hľadať ihlu v kope sena. Žiaľ, Dievča na útese tou ihlou rozhodne nie je.
Stretávame sa s mimoriadne nudným rozprávačom, navyše štýl písania v sebe nenesie stopy jedinečnosti, čo platí aj o postavách. Pôsobili na mňa ako sochy, ktoré Grania tvorila – navonok krásne, no vo vnútri chladné ako kameň. Ich charakterové črty sa neprejavili a vývoj postáv tak nemohol napredovať. Počas celého plynutia deja boli rovnakí, a to pôsobilo priam skľučujúcim dojmom. Avšak, na druhej strane ich vzájomné konverzácie dopadli ešte horšie. Tie pre zmenu nemožno prirovnať ku chladným, ale skôr presladeným, ale nie cukrom, skôr sladidlom, ktoré zanecháva umelú pachuť na jazyku. Neustále používanie hypokoristík v znení zlatko, miláčik, srdiečko či mačiatko, vo mne vzbudzovali vlnu znechutenia. Dialógy boli mdlé, nezaujímavé, bez emócií a pocitu reálnosti. Akoby sa postavy riadili príšerne napísaným scenárom, kvôli ktorému boli ich herecké výkony strojené a nepresvedčivé, čo sa odzrkadlilo na kvalite celého diela.
Detstvo som prežila medzi dospelými. Vždy ma prekvapovalo, ako často nevedia vyjadriť, čo si myslia a čo prežívajú. Ako im zlyháva komunikácia, aj keď vidím, ako sa v srdci trápia a ľúbia sa. Ako pýcha, hnev a vnútorná neistota môžu ľahko zmariť šancu človeka nájsť šťastie.
(Dievča na útese: Lucinda Rileyová; Preklad: Zuzana Gáliková)
Protagonisti v knihe nedokázali zachrániť potápajúci sa príbeh, ktorý nevzkriesila dokonca ani sľubná dejová línia z minulosti patriaca Graniinej prababičke. Odohráva sa v ťažkých časoch prvej svetovej vojny, no to je asi jediný historický fakt, ktorý si z tohto obdobia možno vziať. Lucinda sa vôbec nesnažila vyťažiť z tohto príbehu, ktorý bol oporným pilierom pre vznik rodinného tajomstva a rozbroja oboch rodín. Opäť sme však dostali len akúsi bezfarebnú zmes osudov, ktorá ani v minulosti nedokázala zažiariť.
Ako zachrániť príbeh, ktorý je stále bližšie a bližšie k morskému dnu? Načrtnutou mysterióznou stránkou! Ale, žiaľbohu, slovíčko „načrtnutá“ je v tomto prípade kľúčová, pretože mystickosť ostala práve iba pri holom náčrtku. Neviem či je to na zaplakanie alebo skôr na zasmiatie, no daná pútavá vložka knihy bola zahrnutá len asi v dvoch zjavných prípadoch, a tým sa všetko uzavrelo, viac sa k tomu autorka nevrátila. Pýtam sa prečo? Prečo niečo tak nádejné skončí zabudnuté?
Táto kniha je, jednoducho povedané, zlá, veľmi zlá. Nenesie v sebe nič hodné zapamätania, nič krásne, nič povzbudivé. Lucinda Rileyová chcela ponúknuť okrem iného aj príbeh lásky, no ten bol rovnako katastrofálny ako všetky predchádzajúce aspekty knihy. Grania uteká od svojho priateľa, ale dôvod, ktorý ju k tomu napokon viedol je neopodstatnený. Rovnako ako črtajúce sa nové ľúbostné vzťahy plné trápnych momentov, pri ktorých sa človek musí chytať za hlavu alebo ho tá hlava z toľkej hlúposti rozbolí. Povedala by som, že šlo o gýčovú love story, plnú klišé, ktorá nemala zmysel alebo naopak v nej prekvapivo chýbal práve ten dôležitý cit – láska.
Kniha ako celok však odkrýva aj mnoho logických a nezmyselných chýb, ktoré sa zvýrazňujú v detailoch, ako napríklad, keď je niekto podľa časovej následnosti v sprche dva dni a vráti sa v ten istý moment, ktorý sa stal práve pred tými dvoma dňami...znie to chaoticky? Áno? Tak taký je aj príbeh...chaos zmiešaný s nudou, neoriginálnosťou a hlúposťou...veľmi neprívetivá kombinácia.
Dievča na útese nie je dobrá kniha, má mnoho nedostatkov a k tomu príbeh pôsobiaci často vynútene a kŕčovito, ktorý vám skrátka nič nedokáže ponúknuť – nič hodnotné ani hlboké. Ako milovník historických románov som bola sklamaná, ako milovník romantických príbehov zas rozhorčená...verdikt – rozladenie a hnev v jednom.
Žiaľ, moje stretnutie s touto autorkou nedopadlo podľa mojich predstáv. Túžila som po krásnom príbehu ako sľubuje aj oficiálna anotácia, no dostala som len knihu, ktorá uviazla na mŕtvom bode už od prvých strán. Nie, jednoducho, nie, nedokážem túto knihu milovať a odporučiť ju ďalej...pre mňa sa stala jednou z najhorších, aké som kedy v živote čítala a od Lucindy Rileyovej dávam ruky preč, nech sa opäť nepopálim.
Tak rada by som povedala, že sme sa poučili.
No ľudské bytosti sa len zriedka obzerajú späť, až kým neurobia tie isté chyby.
(Dievča na útese: Lucinda Rileyová; Preklad: Zuzana Gáliková)
Ak vás kniha náhodou zaujala, tak si ju môžete zakúpiť aj na stránke vydavateľstva, konkrétne TU.
Veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran za poskytnutie knihy na recenziu .
•••
• Moje hodnotenie: 1/5 • Vydavateľstvo: Tatran (2021) • Originálny názov: The Girl on the Cliff • Preklad: Zuzana Gáliková • Goodreads: 4 (93%) • Žáner: ľúbostný román • Väzba: pevná s prebalom • Jazyk: slovenský • Počet strán: 368 • ISBN: 9788022211574 •

12 komentárov:

  1. Krásná recenze. :) Od autorky jsem nic nečetla, ale její jméno znám a zrovna tahle kniha nevypadá vůbec špatně.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že ťa kniha aj navzdory mojej negatívnej recenzii zaujala...hádam sa ti zapáči viac ako mne 😉...

      Odstrániť
  2. Fúha, ako sa vraví nesúď knihu podľa obalu alebo u teba môžeme povedať - nesúď knihu podľa krásnych fotiek :D. Škoda, že sa kniha kvalitou nevyrovnala tvojej krásnej recenzii, a síce dnes neodchádzam s ďalším tipom na zoznam kníh, ktoré si prečítať, no aj tak vďaka za pastvu pre oči :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Júj, ty si taká zlatá, ďakujem krásne! 😍😍😍 Nikdy nevieš, túto knihu si všetci chvália, ale mňa teda nenadchla ani trochu 🙄...

      Odstrániť
  3. Ty jo, a to bych řekla, že se podle obálky bude jednat o dobrou knihu. Přeji ti, aby ses s další knihou trefila a líbila se ti. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne to som si myslela aj - nuž, nesúď knihu podľa obalu 😅.
      Ďakujem!❤

      Odstrániť
  4. Moc pěkná recenze :) Autorku znám, ale zatím jsem od ní nic nečetla :) Tak bych to ráda napravila :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Teší ma, že aj záporná recenzia sa páčila...😊 Tiež som autorku poznala, no nič od nej nečítala, ale Žena na útese nebola dobrá voľba - pre mňa veľké sklamanie 🙁...

      Odstrániť
  5. Škoda tých nedotiahnutých vecí, námet vyzeral spočiatku celkom fajn, aj keď tento žáner až tak nevyhľadávam. Možno pre niekoho ako oddychovka fajn, ale inak po knihe neplánujem siahnuť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Potenciál tam veru bol, ale tým to končí 😄...keby sa s tým autorka vyhrala, tak by to bolo možno k svetu, ale takto, uf, za mňa jednoducho nie 😶...a ani ako oddychovku by som ju neodporučila 🙈😅...

      Odstrániť
  6. Někdy se kniha prostě nepovede... :-/

    OdpovedaťOdstrániť