Nevlastná sestra/Jennifer Donnelly

Ella je pekná. My dve sme škaredé nevlastné sestry. A iba takto nás svet vidí. Všetky tri nás zjednodušuje na náš najmenší spoločný menovateľ.

(Nevlastná sestra: Jennifer Donnelly; Preklad: Denisa Ghaniová)

Keď sa do koruny starej lipy zapletie neposedný vietor, listy sa pri jeho snahe o útek prebúdzajú z driemot. Nečakané narušenie ticha ich sprvu pobúri a hlasno protestujú proti votrelcovi lietajúcemu z jedného konára k druhému. Ale hnev ustane, len čo sa vzduch upokojí a opäť nastane príjemné letné popoludnie. Spánok ich už neláka, a tak si vyčkávanie na večerné zore krátia rozprávaním príbehov. Jeden z ich najobľúbenejších sa týka Elly, ktorú jej nevlastné sestry s macochou prezývali Popoluška.

Listy nadšene šeptajú o tom, ako Ella unikla strašnému osudu a teraz je z nej samotná kráľovná. Ale tie jej sestry, ach, beda! Prvá si odrezala pol päty a tá druhá prsty na nohe, aby si aspoň jedna z nich dokázala obuť malú sklenenú črievičku, ktorú stratila na bále nádherná neznáma dievčina, do ktorej sa princ bezhlavo zaľúbil. Aká hanba! Zmrzačiť sa, aby oklamali princa a úbohú Ellu by naďalej väznili ako slúžku, a pritom to bola práve ona, ktorá očarila vládcu krajiny.

Tento príbeh sa dostal do uší aj obyvateľov dediny. Každý hovoril iba o škaredých sestrách a ich krutosti voči nádhernej a láskavej kráľovnej a škodoradostne sa tešili, že tie ženské postretol trest v podobe biedy. Macochou aj oboma jej dcérami začali opovrhovať, nenávidieť ich a urážať. Stali sa tak z nich vydedenci, ktorí si v očiach spoločnosti nezaslúžili ani len odrobinku chleba.

Nanešťastie, listy starej lipy a dedinčania vidia iba to, čo im bolo dovolené vidieť. Všetky príbehy sa však začínajú písať v našich srdciach, v tichu a skrytosti. Až naše myšlienky pretvárajúce sa v činy, ktoré sa odzrkadľujú aj na povrch, môžu byť našou slabosťou, pádom či naopak cnosťou.

Pod tou starou lipou žije líška. Napohľad obyčajné divoké zviera s kožúškom ryšavým a očami zelenými. Ale v skutočnosti ide o samotnú kráľovnú víl - Tanaquill. Ona jediná načúva kvíleniu zlomeného srdca a pozná pravú tvár ľudských príbehov. Jedného dňa ju zavolalo plačúce srdce Popolušky. O niekoľko mesiacov na to sa k nej doniesol plač zlomeného srdca dievčaťa, ktoré všetci v okolí pokladali za škaredé, ohavné a zlé. To srdce nepatrilo nikomu inému než Isabelle, Ellinej nevlastnej sestre a práve o nej je tento ešte nikým nevypovedaný príbeh. Nastal čas pozrieť sa pravde do očí...

Umelkyňa s henou/Alka Joshi

No zároveň som vedela, že len čo sa vydám, stane sa zo mňa džája a môj manžel sa bude rodiť z mojej maternice v podobe našich detí. A keď budem mať deti, už nebudem existovať ja, iba my a oni. Preto som sa často modlila k svojej menovkyni bohyni Lakšmí a prosila som ju: Túžim po poznaní bohyne Sarasvatí! Dovoľ mi vidieť veľký svet, než ma uväzníš v malom živote. No Lakšmí ako vždy len ospravedlňujúco zdvihla útle ruky: Takto je to odjakživa.

(Umelkyňa s henou: Alka Joshi; Preklad: Lenka Cinková)

Umelkyňa s henou kreslí mozaiku indickej spoločnosti sto rokov po skončení britskej nadvlády.

Sedemnásťročná Lakšmí unikne z dohodnutého manželstva plného násilia, opustí rodnú dedinu a sama sa vydá do ružového mesta Džajpur, kde sa venuje maľovaniu henou. Stane sa vyhľadávanou umelkyňou i dôverníčkou bohatých žien z vyššej spoločnosti. Zverujú sa jej s rôznymi tajomstvami, ale ona si tie svoje prezieravo stráži.

Lakšmí, povestná svojimi jedinečnými kresbami a múdrymi radami, tvrdo pracuje, aby si splnila sen a dosiahla nezávislosť. Vyhýba sa neprajníckym klebetám, ktoré by jej mohli zničiť dobrú povesť a kariéru. Jedného dňa však nečakane znova stojí tvárou v tvár manželovi – po dlhých rokoch ju vyhľadal spolu s jej temperamentnou mladšou sestrou, o ktorej Lakšmí nič netušila. Jej starostlivo vybudovaný život sa ocitne v ohrození, ale Lakšmí sa nevzdáva. Začne väčšmi využívať svoje liečiteľské schopnosti a dávať nádej tým, ktorí to potrebujú.

Román Umelkyňa s henou podmanivým spôsobom približuje vytrvalú snahu ženy žiť slobodný a naplnený život v spoločnosti, kde na seba ustavične narážajú tradície a potreba modernizácie. Súčasne umožňuje čitateľovi vrátiť sa do 50-tych rokov minulého storočia a ponoriť sa do exotického, čarovného sveta Indie plného rôznorodých chutí, vôní a farieb, ktorý však vie byť aj mimoriadne krutý a nemilosrdný. (zdroj)

Číslo lásky/Roseanna M. Whiteová

My. Jeden plus jeden. Pravdou však bolo, že nie vždy sa to rovná dvom. Niekedy je celok viac ako súčet dvoch čísel. Niekedy, keď dve veci pracujú spolu, sú silnejšie, ako by mali byť.

(Číslo lásky: Roseanna M. Whiteová; Preklad: Jana Hlatká)

Najťažšia šifra, ktorú musí vyriešiť, je volanie jej srdca.

Po troch rokoch Veľkej vojny je najsilnejšou stránkou Anglicka jeho tajná služba – agenti, ktorí riskujú svoj život, aby získali informácie, a experti, ktorí dokážu dešifrovať nemecké telegramy, a tak zistiť plány nepriateľa. Margot de Wildeová sa v tajnej Miestnosti 40, kde dešifruje zachytené správy, cíti ako ryba vo vode. Keď jej však život obráti naruby nečakaná strata, zistí, že čísla nie sú všetkým.

Drake Elton sa kvôli zraneniu vráti domov, ale prenasleduje ho nepriateľ, ktorý sa ho drží zubami-nechtami. Okamžite ho uchváti bystrá a inteligentná Margot, ale vojna si ich nájde. Musia sa dať dokopy, aby sa zachránili pred tajomstvami, ktoré ich spojili. Margot a Drake sú obkľúčení biologickou vojnou, šifrovanými listami a nemeckým špiónom, ktorí nechcú zničiť len ich, ale aj ich milovaných. (zdroj)

#FiveFingerChallenge

V

ýzva #FiveFingerChallenge ma zaujala ihneď, ako som ju zbadala u @cozylittlereader (ak jej profil na Instagrame ešte nesledujete, tak to rýchlo napravte, je to dokonalosť! 😍) a povedala som si, že sa jedného dňa musím zapojiť aj ja...nuž, a ten deň nastal dnes, juchú! 😄. A síce výzva prebieha na Instagrame, nevidím dôvod, prečo by nemohla aj na blogu či Facebooku...tak, ak chcete, určite sa zapojte aj vy! 😊

V tvojej koži/Lynn Austinová

...závidela jej každou bunkou tela a nenávidela sa za to...

(V tvojej koži: Lynn Austinová; Preklad: Zuzana Venglíková)

Predstavte si, že ste mladá vdova, ktorá po prvý raz prichádza do domu svojich svokrovcov, ktorí ju nikdy nevideli, a tam zistíte, že u nich už takmer štyri roky žije žena s vaším menom a dieťaťom vo veku vášho synčeka. Presne takto pútavo sa začína román Lynn Austinovej V tvojej koži.

„Audrey si sadla vo svojej izbe a so znechutením zistila, že Eve Dawsonovej závidí – tak ako jej závidela celý život... Ochotne by sa vzdala svojho majetku, aby si s ňou mohla vymeniť miesto.“

1950

Po skončení vojny opúšťa Audrey Clarksonová rodinné sídlo v Anglicku, aby so svojím synčekom začala nový život v Amerike. Ako ovdovená vojnová nevesta potrebuje finančnú podporu svojich amerických svokrovcov, ktorých nikdy predtým nevidela. Po príchode do Ameriky však zisťuje, že jej dlhoročná priateľka Eve Dawsonová tam už štyri roky vystupuje pod jej menom. Rozmotávaním klbka klamstiev vyplávajú na povrch Audrine aj Evine tajomstvá – a zároveň komplikovaná história ich priateľstva.

1940

Eve a Audrey už ani nemohli byť odlišnejšie. Spoznali sa na Wellingford Halle, kde Evina matka slúžila ako komorná Audrinej matky. Ich vzájomné rozdiely spôsobili, že v dospelosti sa ich cesty rozišli, aby sa v čase hrozby nacistickej invázie znovu stretli. Americký vojak umiestnený v Anglicku prináša Audrey šancu na lásku a rozpad triedneho systému predstavuje pre Eve nádej na spoločnú budúcnosť s Audriným bratom. Vojna však zamieša karty a prinúti obe ženy urobiť rozhodnutia, ktoré budú mať nečakané následky. (zdroj)

Sme záhradníci/Joanna Gainesová

Záhrada je ťažká drina, tak ako väčšina dobrých a naozaj dôležitých vecí v živote.

(Sme záhradníci: Joanna Gainesová; Ilustrácie: Julianna Swaneyová; Preklad: Lucia Halová)

Ilustrovaná detská kniha o rodine Gainesovcov, ktorá sa rozhodla založiť si svoju rodinnú záhradu. Cesta za vypestovaním vlastného ovocia, zeleniny či kvetov nie je vždy jednoduchá a všetci členovia rodiny sa učia bojovať s hladnými zajacmi, nepriaznivým počasím či inými prekážkami. Úsilie, nezdary, úspechy a nakoniec aj krásne výsledky práce tejto milej rodiny dokonale stvárňuje ilustrátorka Julianna Swaneyová. Jej maľby doslova pozývajú na prechádzku po farebnej záhrade a deťom sprostredkujú radosť z času stráveného prácou v prírode. (zdroj)

Strážkyňa slnka/Maja Lunde

Jar, pomyslela som si, môcť tak zažiť jar! Môcť tak zažiť, že sa niečo mení, že svet nie je stále rovnako sivý. 

(Strážkyňa slnka: Maja Lunde; Ilustrácie: Lisa Aisato; Preklad: Zuzana Bátorová Vahančíková)

L

ily pomaly dospieva a naplno si uvedomuje, že žije v neprirodzenom svete. Dni trávi v gumákoch a pršiplášti, do nitky premočená, hladná a osamelá. Matne si spomína na láskavý dotyk teplých lúčov, ktoré sa jedného dňa vytratili spolu so žiarivým slnkom. Odvtedy dedinu sužuje nepreniknuteľná hmla a nekončiaci dážď. Raz však Lily nájde zakázanú cestu do slnečného údolia a rozhodne sa uväznené slnko oslobodiť. Musí zvíťaziť nad Strážkyňou slnka, ktorá skrýva temné tajomstvo.

Tajuplný príbeh odvážneho dievčatka je tak trochu detektívka, lebo Lily musí vypátrať, kto a prečo slnko uväznil. Autorka si v Strážkyni slnka rovnako ako v Snehovej sestre všíma hlboké ľudské emócie, ktoré ovplyvňujú naše konanie a zmýšľanie, hoci niekedy aj nesprávnym smerom. Tentoraz hovorí o pomste, ktorá k ničomu nevedie a nič nevyrieši, veď hlbokú bolesť možno pochopiť a vyliečiť jedine láskou.

Po zimnom príbehu prináša Maja Lunde jarný, plný fantázie a severského kúzla. Detskí čitatelia sa už teraz môžu tešiť na jej letný a jesenný príbeh. (zdroj)

Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí/Eric De Kermel

Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.

(Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí: Eric De Kermel; Preklad: Jana Boberová)

Natália a Nathan majú dve dospelé deti a sú vo veku, kedy uvažujú o začiatku novej životnej etapy. Rozhodnú sa, že opustia Paríž a vydajú sa do pôvabného stredovekého mestečka Uzѐs na juhu Francúzska. Natália tam objaví malé kníhkupectvo, ktoré ju očarí natoľko, že sa rozhodne splniť si svoj dávny sen. Kúpi si ho a konečne môže naplno tráviť čas so svojimi milovanými knihami a ich čitateľmi.

Vďaka svojej láskavosti, empatii a pozitívnemu prístupu k životu si Natália veľmi rýchlo získava srdcia návštevníkov obchodíka a postupne sa stávajú jej priateľmi. A tak toto pôvabné miesto plné úžasných kníh ožíva skutočnými príbehmi Natáliiných zákazníkov – či už je to mladučká Cloé s problematickým vzťahom s prísnymi rodičmi, neúnavný cestovateľ Filip, slepý legionár Tarik či poštár Arthur, snívajúci o živote herca...

Dobrá kniha je balzamom na dušu a liekom na rôzne neduhy a Natália vie odporučiť tú pravú na každý z nich. Nie nadarmo sa vo Francúzsku hovorí „joie de vivre“. (zdroj)

Dievča na útese/Lucinda Rileyová

Zodvihla hlavu a pozrela sa na more. Dnes bolo pokojné a tiché - spiace monštrum, ktoré sa môže za okamih prebudiť a nechať za sebou spúšť.

(Dievča na útese: Lucinda Rileyová; Preklad: Zuzana Gáliková)

Tajomstvo ukryté v kôpke zažltnutých listov a v starom kufri na povale.

Mladá sochárka Grania Ryanová žije v New Yorku v harmonickom vzťahu s priateľom Mattom až do chvíle, keď príde o dieťa a ich spolužitie sa ocitne v kríze. V panike odchádza k rodičom do Írska a pokúša sa usporiadať si myšlienky a city. Na dlhých prechádzkach po pobreží stretne neznáme dievčatko – bosé a iba v nočnej košieľke stojí nebezpečne blízko okraja útesu. Plná obáv sa ujme malej Aurory, a keď sa zaujíma o osud tohto dievčatka, matka ju nástojčivo varuje, aby si s tou rodinou nič nezačínala, lebo jej to prinesie len nešťastie. Graniu však k Aurore priťahuje mocné puto, najmä keď sa dozvie, že jej matka tragicky zahynula.

Nevyriešený vzťah s Mattom zatieni Graniino stretnutie s Auroriným príťažlivým otcom Alexandrom. Požiada ju, aby počas jeho neprítomnosti robila jeho dcére guvernantku. Grania netuší, aké ďalekosiahle dôsledky to všetko bude mať na ich osudovo prepojené rodiny a ako to ovplyvní jej ďalší život.

Príjemne „klasická“ romanca Dievča na útese zachytáva pohnutý život troch generácií dvoch Írskych rodín, chudobnej a bohatej, zvlášť osudy niektorých členov, ktoré akoby nevdojak kopírovali osudy svojich predkov. Odohráva sa v krásnych panských sídlach v Londýne a Corku, na nádhernom írskom vidieku a v hektickom New Yorku. Do životov jej hrdinov zasiahne vojna, smrť, tajomstvá, rodinné drámy, šťastné aj nenaplnené lásky, a všetkému dominuje dojímavá túžba osirelého dievčatka po matke, úplnej rodine a kariére baletky. (zdroj)

Knihovníčka z Auschwitzu/Antonio Iturbe

Nebola to veľká knižnica. Vlastne pozostávala len z ôsmich kníh a niektoré z nich boli v úbohom stave. Boli to však knihy. Na tomto neuveriteľne temnom mieste predstavovali pripomienku lepších časov, keď slová zneli hlasnejšie ako guľomety.

(Knihovníčka z Auschwitzu: Antonio Iturbe; Preklad: Michal Zidor)

V jednom z najtemnejších období v histórii ľudstva sa zrodil jedinečný príbeh mladého dievčaťa z Prahy, ktoré prejavilo obrovskú odvahu, keď sa rozhodlo vlastným životom chrániť cenné židovské knihy priamo v jednom z najbrutálnejších koncentračných táborov.

Písal sa rok 1939, keď Ditu Krausovú s rodinou zajali nacisti a uväznili ich najprv v Terezíne a neskôr v koncentračnom tábore Auschwitz. Dita sa zo všetkých síl snažila prispôsobiť svojmu novému životu v brutálnych podmienkach a dokonca aj uprostred všetkých hrôz prejavovala neskonalú ľudskú silu a húževnatosť. Aj preto ju židovský vodca Fredy Hirsch požiadal, aby u seba uschovala vzácne knižné zväzky, ktoré sa väzňom podarilo prepašovať do tábora.

Dita sa tejto úlohy chopila celým svojím srdcom a stala sa tajnou knihovníčkou Auschwitzu. Dnes je len ťažko uveriteľné, že vďaka štrnásťročnému dievčaťu existovala v tábore plnom krutostí maličká tajná knižnica, ktorá obsahovala len osem zväzkov kníh. Napriek všetkému však dokázala zapáliť plameň vedomia a nádeje v dušiach tých najmenších a najzraniteľnejších – detí uväznených v Auschwitzi. (zdroj)

Prísaha/Tamera Alexanderová

Koľko toho človek unesie, kým sa čosi v jeho vnútri zlomí? Pane, nestvoril si nás na to, aby sme si robili niečo takéto.

(Prísaha: Tamera Alexanderová; Preklad: Zuzana Venglíková)

Večer, 30. novembra 1864, sa pri Frankline v štáte Tennessee odohrá ukrutná bitka, ktorá zdecimuje konfederačnú armádu a takmer pripraví o život kapitána Rolanda Warda Jonesa, vyznamenaného mississippského ostrostrelca. Jones má na bojisku vidinu a napriek vážnym zraneniam verí, že prežije. Život bez nohy si však predstaviť nedokáže, preto prinúti Elizabeth „Lizzie“ Cloustonovú – guvernantku u McGavockovcov, majiteľov Carntonu –, aby zasiahla, ak sa chirurg rozhodne pre amputáciu. Lizzie svoje slovo dodrží. Kapitánovi tým zachráni nielen nohu, ale aj život.

Keď Lizzie v tú noc v náručí zomiera štrnásťročný chlapec, naliehavo ju prosí, aby odkázala jeho posledné slová zamýšľanému adresátovi. Okrem krstného mena o chlapcovi nič nevie a čoskoro zistí, že o ňom nie sú žiadne úradné záznamy. Ako má dodržať svoj sľub v krajine rozdelenej vojnou a nenávisťou? Odváži sa prijať ponuku kapitána Jonesa, že jej s tým pomôže? Počas svojej liečby na Carntone, ktorý sa zmení na poľnú nemocnicu, sa kapitán Jones do Lizzie zaľúbi. Tá je však zasnúbená s mužom, ktorého nemiluje. (zdroj)

Beatrice/Lina Bengtsdotter

Beatrice sa stratila pred viac ako dvadsaťštyri hodinami. Kde bola? A s kým? Alebo bola sama? Žila ešte?

Videla pred sebou veľké presýpacie hodiny, piesok sa sypal dole. Čas tu zohrával rozhodujúcu úlohu a oni sa zatiaľ nikam neposunuli. Nemali nič.

(Beatrice: Lina Bengtsdotter; Preklad: Anna Chelemendiková)

Tentoraz inšpektorku Charlie Lagerovú znenazdania zavolajú do Karlstadu, kde sa stratilo len deväťmesačné dievčatko. Rodičia sú v šoku a obávajú sa najhoršieho, média sa predháňajú v šírení zaručených správ. Charlie sa snaží bábätko čím skôr nájsť, no ako sa zdá, každý niečo tají a nikto nechce povedať celú pravdu o zmiznutí malej Beatrice. Čas plynie a šance nájsť dieťatko živé sú čoraz menšie. Akú úlohu v zmiznutí Beatrice zohrávajú jej rodičia? Čo taja ich známi, ktorí na prvý pohľad vedú usporiadaný rodinný život? A mohol by tento prípad nejako súvisieť s Charlinou bolestivou minulosťou?

Ostrieľaná Charlie Lagerová si bude musieť siahnuť až na dno svojich síl, aby vyriešila túto záhadu, no sama postupne začína chápať, že niektoré mosty je treba za sebou spáliť, aby sa človek nevracal na miesta, kde sa vlastne nikdy ani nemal ocitnúť...(zdroj)