19. júna 2019

Hrob kolibříka/Jennifer Skutelsky

Vysoko v Andách, ve fiktivní vesnici fiktivní jihoamerické země se chystají oslavy Dne nezávislosti spojené s pohanskými a barbarskými zvyky, které jsou noční můrou lékaře Morena, a to zvláště poté, co ovdověl a stíhají ho výčitky svědomí, že nedokázal svou milovanou ženu Nitu zachránit. Jeho žal a zmatek vystupňuje po roce nález mrtvé mladé ženy s podivným tetováním a připevněnými křídly kondora, která se nápadně podobá Morenově zesnulé manželce. 
Do vesnice přijíždí na slavnost Američanka Sophie Lawsonová se synem, kteří se stávají nejen svědky, ale i přímými účastníky krvavých událostí. 
Celou knihou se proplétá několik témat a motivů. Nádherná, skoro až mystická líčení přírodních scenérií se prolínají s pověrami a temnými stránkami společnosti ovládané bezcitnou diktaturou zkorumpovaných politiků a drogových kartelů. Řídký vzduch navozuje u některých postav vidiny a někdy je obtížné rozlišit, co je pravda a co halucinace. (zdroj)

31. mája 2019

Srdce pre Mirku/Simona Kutišová

Nádejná huslistka Mirka pilne cvičí na koncert v orchestri. Jediné, čo ju naozaj trápi, je, že nevyzerá ako modelka. V jeden deň sa však všetko zmení a jej doterajší bezstarostný život sa po maminej smrti rúca. Zostáva žiť s babinou a s tetou, s ktorou sa nedokážu naladiť na spoločnú vlnu. Jej svet sa mení na temný, nič jej nevychádza podľa predstáv, prenasleduje ju smola a dopúšťa sa mnohých chýb. Tá posledná ju zničí a ona sa ocitá na dne. Už neverí, že by sa z neho dokázala pozbierať... Keď vtom zasiahne osud a odrazu pochopí, že život vie byť aj krásny a problémy predsa trápia každého. 
Ako sa vyrovnať so stratou blízkej osoby a so situáciou, na ktorú nás nikto nepripravil?
Ako rozoznať pravú lásku?
Ako sa mať rada, aj keď máš pár kíl navyše?
A kto sú praví priatelia?
Simona Kutišová dáva svojím románom nepriame odpovede na množstvo pálčivých otázok. (zdroj)

10. mája 2019

O štvrťstoročnej Mony, o knihách a záložkách, o drakoch, pavúkoch a ľudoch a nakoniec o splnených snoch...

Nebudem vás ťahať za nos, a preto sa priznám hneď na úvod - tento článok má dvojmesačné meškanie, čo ho robí neaktuálnym, ale tvárme sa, že to tak malo byť. Že chcem s vami len cestovať v čase a navštíviť mesiac marec, pár krásnych dní, a tým pádom sa k mojej večnej nedochvíľnosti už nemusíme vracať...jupí! 😅 Tak sa teda pomyselne pripútajte, pretože návrat časom nastane o tri, dva, jeden...TERAZ!

10. marca 2019

Keď si váš mozog zmyslí, že má právo na dovolenku...

Milá Mony,

beriem si dovolenku na dobu neurčitú.

S pozdravom Tvoj mozog.
Môj mozog si opäť zmyslel, že zimné obdobie preň znamená hibernáciu. Postačilo, aby napadlo snehu vyše hlavy a deduško mráz zas a znova vtipkoval tým, že každému tvoril špicaté cencúle priamo v nose (ha-ha-ha! 😒). Vtedy sa zlúčili až dva osudné podnety pre moju myseľ, ktorá sa v onom okamihu jednoducho vypla - turn off!

Podobný scenár sa odohral aj začiatkom minulého roka, kedy sa zanovito rozhodla spinkať až štyri ukrutné mesiace (no ďakujem pekne). Privádzalo ma to k šialenstvu a blogovo-pisateľsko-kreatívnej smrti. Našťastie, dokázala som sa zázračne resuscitovať svojou tvrdohlavosťou, kedy som približne sedem hodín vkuse nervačila nad dlho odkladanou poviedkou snažiac sa tak oživiť pravú hemisféru mozgu a jej kreatívnu stránku. Ako to nakoniec dopadlo? Po spomínaných mučivých hodinách písania nezmyslov plných štylistických a gramatických samovrážd (a zároveň trhania si vlasov, obhrýzania nechtov, kričania a smoklenia do vankúšov, nadávaní vlastnej osobe a podobne) som pocítila náhly oživujúci impulz plný inšpirácie a olala - bola som späť!