26. septembra 2019

Žena v kajute 10/Ruth Ware

Ilúzia pokoja otvoreného mora pominula v okamihu, keď nenásytne otvorilo svoju tlamu a s hlasným mľasknutím prehltlo nevládne ľudské telo. Svetlo z lode odrážajúce sa na tmavej hladine sa rozochvelo, meniac sa v malé nepokojné vlnky, svedčiace o ohavnosti daného činu. 
Vrah, ktorý sa dobrovoľne podujal nakŕmiť more, mohol s úľavou konečne do pľúc nasať morský vzduch. Vyšlo to. Jeho skutok sa zmenil v temné tajomstvo, za ktorý ho nepostretne trest. Nič mu nedokážu, pretože neexistujú dôkazy vypovedajúce proti nemu. Bol ako tieň, splýval s nocou, nik ho nevidel. Avšak jeho vlastný pocit pokoja a zvláštneho bezpečia sa rozplynul rýchlejšie ako hmlisté ráno. Prudko sa otočí a zbadá ju. Pozerá smerom, kde more trávi obeť, ktorú mu sám hodil. Vyzerá vydesene, šokovane, no zároveň sa v jej pohľade odráža pravda. Skutočnosť, že bola svedkom vraždy. 
Hlupaňa, všetko pokazila! Teraz mu neostáva nič iné, len sa postarať o novú, neželanú záťaž, ktorou sa svojou hlúposťou žena z vedľajšej kajuty stala.