19. júna 2019

Hrob kolibříka/Jennifer Skutelsky

Vysoko v Andách, ve fiktivní vesnici fiktivní jihoamerické země se chystají oslavy Dne nezávislosti spojené s pohanskými a barbarskými zvyky, které jsou noční můrou lékaře Morena, a to zvláště poté, co ovdověl a stíhají ho výčitky svědomí, že nedokázal svou milovanou ženu Nitu zachránit. Jeho žal a zmatek vystupňuje po roce nález mrtvé mladé ženy s podivným tetováním a připevněnými křídly kondora, která se nápadně podobá Morenově zesnulé manželce. 
Do vesnice přijíždí na slavnost Američanka Sophie Lawsonová se synem, kteří se stávají nejen svědky, ale i přímými účastníky krvavých událostí. 
Celou knihou se proplétá několik témat a motivů. Nádherná, skoro až mystická líčení přírodních scenérií se prolínají s pověrami a temnými stránkami společnosti ovládané bezcitnou diktaturou zkorumpovaných politiků a drogových kartelů. Řídký vzduch navozuje u některých postav vidiny a někdy je obtížné rozlišit, co je pravda a co halucinace. (zdroj)
Hrob kolibříka od Jennifer Skutelsky je románom, ktorý charakterizuje smútok vstrebaný do slov, zásluhou ktorého sa zvýrazňuje pochmúrna nálada celého diela. Autorka nepoužíva poetické opisy prírody či prostredia a nekladie veľkú pozornosť ani na konverzácie, ktoré sa javia veľmi strohé, miestami dokonca neosobné. Preto príbeh nadobúda akúsi minimalistickú formu rozprávania, v ktorom však spisovateľka viditeľne kladie dôraz na pocity a emócie hlavných hrdinov a vykreslenie ich vnútorného sveta, pričom sa vďaka tomu do popredia dostáva mysteriózny podtón diela. Román tak získava tajomnú atmosféru vyvolávajúcu vo vás nepríjemné a zároveň zvláštne emócie, avšak v kladnom ponímaní, čo pôsobí ako silný magnet na čitateľa, ktorý knihu nedokáže len tak ľahko pustiť z rúk.

Námet knihy je však sám o sebe silným podnetom, aby čitateľa k sebe pritiahol. Posúďte sami - fiktívna dedinka vysoko v Andách po celé stáročia verná barbarskému rituálu, záhadná mŕtva žena, ktorej vrah prišil krídla kondora, posvätného posla hôr, a k tomu tajomstvá, vina, hriechy, bolesť a už spomínaný smútok. Výborná kombinácia pre magický román, nemyslíte? Len to má jeden háčik...všetko dobré a podnecujúce môj záujem o tento titul sa skončilo, pre mňa, až priveľmi skoro, predčasne. A potom nastal únavný boj s knihou, ktorej čaro záhadne zmizlo a so sebou vzalo aj spisovateľkin talent na budovanie atmosféry a vykresľovanie postáv. 
Základem oslav Dne nezávislosti Pájara byla prostě krev, oběť a usmíření zapomenutých bohů. Jediné, co viděla, bylo utrpení.
(Hrob kolibříka, Jennifer Skutelsky)
Najväčším kameňom úrazu bola Sophia a Finn, matka so synom, ktorý prišli navštíviť dedinku Colibri práve kvôli odsúdeniahodnému rituálu. Autorka ich čitateľovi predstavuje ako zranených ľudí, ktorí sa od seba vzďiaľujú, no práve spoločný výlet mal ich vzťah posilniť, upevniť. Avšak Jennifer si s týmito postavami robila, čo sa jej zachcelo a na logické zmýšľanie úplne zabudla (a vyhovárať sa na sny a blúznenie, ktoré hrdinov postretli, je zbytočné, pretože to s tým nesúvisí). Vykreslenie ich psychickej stránky bolo v nesúlade s ich konaním, čo v konečnom dôsledku pôsobilo násilným dojmom. Autorka nedbala na prirodzený priebeh deja a umelo doň zasahovala práve zvláštnym počínaním týchto dvoch hrdinov, ktorým menila charakter takpoviediac „za pochodu“. Bola som zmätená z tej nesúrodosti, ktorú sama spôsobila. Okrem toho jej skromný štýl písania, ktorý bol spočiatku skvostný, sa zmenil v spleť obyčajných a nudných opisov, ktoré v sebe už neniesli žiaden cit, žiadne umenie. Preto nemôžem stopercente súhlasiť s anotáciou, v ktorej sa píše, že autorka ponúka nádherné, priam až mystické opisy prírodných scenérií...nie, toto nemalo s nadpozemským opisom nič spoločné. Boli to len nezaujímavé holé vety zbytočne unavujúce myseľ čitateľa.

Jediný dôvod, prečo som aj napriek vlastnému rozhorčeniu čítala ďalej bol Gregory, miestny zvelolekár a zároveň aj dedinský felčiar. Jeho žiaľ nad stratou milovanej manželky Nity, ktorá podľahla zákernej rakovine požierajúcej jej telo, bol skutočný, takmer uchopiteľný. Cítili ste, že ani tých dvanásť mesiacov od jej smrti nemal sám čas dostatok síl vziať bolesť tohto muža, aby ju následne prenechal pomyselnej rieke prislúchajúcej neuchopiteľnej minulosti. V jeho spomienkach na Nitu som bola svedkom vášnivej, neutíchajúcej a úprimnej lásky, čo ma dojímalo k slzám.

Zachytil její obrázek a ukryl jej ve svém Nikonu.
„Tak a teď mě máš,“ zašeptala a vroucně mu objala rukama hlavu. Její chodidla s vysokými nárty, jichž se mnohokrát dotýkal svými rty, se odlepila od země, když ji k sobě přivinul.
„To říkáš pokaždé.“ Usmíval si jí do vlasů. „Mám stovky tvých fotografií.“
„No tak to musím být opravdu tvoje.“
Nikdy. Nikdy nebyla jeho... Kdyby byla, měl by ji u sebe, ochránil by ji před nemocí a plivl by do tváře krutému bohu, který mu ji vzal, když jí bylo pouhých čtyřiatřicet let.
(Hrob kolibříka, Jennifer Skutelsky)
Dokážete si predstaviť takúto silnú lásku? Ak áno, tak si určite viete predstaviť aj jeho bolesť, ktorú musí prežiť, keď mu na stôl položia mŕtvu ženu, ktorá nesie podobu jeho Nity. Bola to ona a zároveň nebola – žena mätúca myseľ. Žena s dohladka oholenou hlavou, na ktorej ste nenašli ani jediný vlások. Žena s plochou, znetvorenou hruďou, pretože jej odstránili prsia. Žena, ktorej sa chrbtom tiahlo tetovanie pozostávajúce z rôznych motívov, výjavov, vytvárajúce tak klamlivo nepochopiteľný obraz. Žena so starostlivo prišitými krídlami jedného z najväčších lietajúcich vtákov - kondora. Žena, nápadne podobná Nite v poslednom štádiu jej choroby. Prečo by niekto chcel zachytiť vzhľad jeho umierajúcej manželky? Prečo zabili túto úbohú dievčinu a znetvorili ju spôsobom, ktorý možno považovať za vrahov osobný rituál? 
Když mířil k jejich stolu, snažila se číst v jeho hubené, větrem ošlehané tváři – našla v ní jen zármutek a žal. Byla v ní vepsána potřeba spánku, jídla, zapomenutí...
(Hrob kolibříka, Jennifer Skutelsky)
Jennifer Skutelsky svojim románom túži ponúknuť napínavý, jedinečný príbeh, v ktorom sa skĺbi reálne s nadpozemským. Pomocou metafor a obrazov sa hrá nie len s našimi mysľami, no ako som už písala, nakoniec jej zámer šokovať a nadchnúť v mojich očiach veľmi rýchlo pohasol. Nedokázala som sa stotožniť s jej postavami (až na jednu výnimku), nedokázala som sa naladiť na jej štýl písania (až na niekoľko prvotných strán), nedokázala som veriť jej príbehu (až na príbeh Gregoryho), nedokázala som si jej dielo jednoducho vychutnať. Žiaľ, aj keď kniha ponúka zaujímavé myšlienky, pohráva sa s mysľou postáv a poukazuje pritom aj na mnohé sociálne problémy, na obrovskú neprávosť, chamtivosť a zlo, ktoré sa často stávajú podnetom pre zverstvá, i tak ma Jennifer neoslovila a na jej knihu, žiaľ, čoskoro zabudnem.
Ak máte radi minimalisticky ladené príbehy, v ktorých autori vyzdvihujú skôr emočnú stránku postáv, tak vám odporúčam knižný titul Slunečnice od Sarah Winmanovej. Príbeh ma síce nezaujal a z knihy som mala skôr záporné ako kladné pocity, no i tak nikdy nezabudnem na úžasne zvládnutú prácu autorky týkajúcu sa psychológie postáv. V tomto smere ma skutočne fascinovala. 
Avšak, mám pre vás aj druhý tip. Ak milujete mysteriózne trilery/horory, tak si nenechajte ujsť výborný filmový snímok Rituál. Nesie sa v dokonalej mysterióznej a šokujúco desivej atmosfére, ktorá viac-menej nakoniec chýbala aj knihe Hrob kolibříka. Viete, aj vďaka Rituálu som nakoniec siahla po tejto knihe, od ktorej som čakala rovnako skvelé spracovanie mytológie a záhad ako aj v tomto spomínanom filmovom snímku...nanešťastie som sa s opätovným nadšením nestretla, čo je škoda, pretože ako to už býva, kniha mala veľmi dobrý námet, len so spracovaním to šlo dole vodou.
Moje hodnotenie: 2/5
Vydavateľstvo: Jota (2018)
Originálny názov: Grave of Hummingbirds
Preklad: Bronislava Grygová
Goodreads: 3,33 (80%)
Žáner: mysteriózny triler
Väzba: pevná s prebalom
Jazyk: český
Počet strán: 224
ISBN: 9788075653000

10 komentárov:

  1. To mě mrzí, že se kniha nepovedla, protože vlastně nezní vůbec špatně. Ale je super, že sis na knížce dokázala najít i něco pozitivního a žes ji zvládla dočíst. Protože aspoň ji můžeš takhle posoudit úplnou. :) A samozřejmě, nádherná fotka! Jak je možné, že můžeš udělat tak nádhernou fotku o takové knize? :D ^^

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Viem, že sa väčšine páčila, no mňa tak strašne iritovala Sophia s Finnom, že som sa nedokázala sústrediť na nič iné - a popravde, keď som sa aj sústredila, tak som nevidela nič, čoby ma nadchlo. Samozrejme, to som ja, mne kniha nesadla, ale musím uznať, že námet bol skvelý a tých pár desiatok strán a príbeh Gregoryho na mňa spravil dojem :) Žiaľ, nakoniec prevládali u mňa záporné pocity...škoda.
      Jéj, nesmierne sa teším tomu, že sa fotka páči♥^.^♥ A to vieš, kniha ma síce nezaujala, no tá obálka - ach, nádherná - a vymýšľanie foto pre ňu ma bavilo, tak som teraz šťastná, že sa ako tak podarila...to vieš, ešte sa len učím pracovať so zrkadlovkou a chýb sa nájde kopec, no snaha bola :D
      Maj sa krásne a ďakujem za tvoj komentár♥♥♥

      Odstrániť
  2. Ta anotace mě na ni hodně nalákala, ale jsem ráda, že jsem přečetla tvou recenzi. Takhle vím, že by mě hodně zklamala. Takže ji spíše nechám být a dám přednost těm, které mě mnohem více zaujmou. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ktovie, možno by sa ti zapáčila, ale taká tá silenosť autorky dosiahnuť to, čo si zaumienila, by ťa zas mohlo odradiť...človek nikdy nevie. Každopádne ti prajem, aby sa k tebe dostali skvelé tituly, ktoré ti obohatia život ^.^...
      Prajem ti krásny deň a ďakujem za tvoj komentár♥♥♥

      Odstrániť
  3. Knížku neznám a nejsem si jistá, jestli bych po ní podle anotace sáhla. Ale ráda jsem si přečetla tvoji recenzi :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, že si dala recenzii šancu a prečítala si ju, veľmi si to váži♥^.^♥ Ono, ak máš rada mysteriózny nádych a záhady, tak by ťa možno kniha aj bavila, ale je tu to povestné "ale" :D U mňa to nakoniec skončilo sklamaním, a pritom mala v sebe všetko, čo ma neskutočne láka...
      Maj sa krásne a ďakujem za tvoj komentár♥♥♥

      Odstrániť
  4. Osobně mi tento žánr není moc blízký. I když ráda ,, zkouším nové věci´´- vyšetřování brutálních vražd a zohavených těl nevyhledávám... ( Tedy - přiznám se, že mám slabost pro Hercula Poirota, protože mám ráda dobové prostředí, šaty a účesy :-).)

    Mým dlouhodobým názorem je, že knižní obálky jsou v dnešní době dovedeny k dokonalosti - což je zároveň i kámen úrazů, protože i naprostý knižní brak ,, dostává hezký kabátek´´.

    Myslím si, že kdybych ,, Hrob kolibříka´´ četla, i mne by oslovila láska mezi Gregorym a jeho manželkou - zdá se mi, že to bylo ,, světlo´´, které jinak temný příběh alespoň trochu prosvětlovalo. ( Škoda, že si z knihy nemohu přečíst jenom ty nejlepší stránky :-))

    Před nedávnem jsem si koupila knihu ,,Soud padlých andělů´´ ( James Kimmel jr. ). Trochu jsem si ji pročítala a vypadá velice nadějně. Mohla by zaujmout i Tebe.
    https://www.databazeknih.cz/knihy/soud-padlych-andelu-155086?c=all

    P.S.: Tvoje recenze mi dala několik podnětů na zamyšlení. Děkuji:-)

    Blanka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ani ja knihy s brutálnym podtónom nevyhľadávam, ale v tomto prípade ma nalákala mysterióznosť diela. Na to mám slabosť :D Hercula mám rada aj ja a úplne chápem tvoju záľubu pre dobové prostredie ;)
      Ach, ani nehovor...v takých prípadoch hlcú oči a veru, táto je absolútne dokonalá...najkrajšia zo všetkých verzií, veľmi sa vydarila, a to si nevidela, aká je krásna je aj pod obalom ^_^
      To si napísala tak krásne a výstižne♥ (ty by si písala absolútne nádherné recenzie) ...ich láska bola skutočne ako svetlo v temnote...malo to hĺbku a veľmi zaujímavú myšlienku.
      Tú knižku poznám (u nás vyšla pod názvom Posledný súd)...stále okolo nej chodím v knižnici a premýšľam nad tým, či si ju vypožičať, lebo už dávno som si ju chcela prečítať - takže si mi uľahčila rozhodovanie, ďakujem :)
      Som veľmi rada, že recenzia mala takýto "účinok", nesmierne ma to teší a povzbudilo ♥^.^♥
      Ďakujem krásne za tvoj komentár a prajem ti nádherný deň!♥♥♥

      Odstrániť
  5. Ach škoda. Kniha totiž pôsobí veľmi zaujímavo a aj samotná obálka je opradená rúškom tajomstva. Teda aspoň mojim očiam tak pripadá. Každopádne, nebudem pokúšať šťastie, verím Tvojim slovám Mony.:) Tento rok som už na podobné tituly mala šťastia viac než dosť. Nebudem riskovať.:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. 100 ľudí, 100 chutí - nikdy nevieš, možno by si ťa predsa len získala (knižnica to istí!)...táto kniha sa poväčšine ľudí veľmi páči, no ja som jej nedokázala prísť na chuť :/ Ale tá obálka je naozaj krásna a s tým tajomnom máš pravdu ;)

      Odstrániť