10. marca 2019

Keď si váš mozog zmyslí, že má právo na dovolenku...

Milá Mony,

beriem si dovolenku na dobu neurčitú.

S pozdravom Tvoj mozog.
Môj mozog si opäť zmyslel, že zimné obdobie preň znamená hibernáciu. Postačilo, aby napadlo snehu vyše hlavy a deduško mráz zas a znova vtipkoval tým, že každému tvoril špicaté cencúle priamo v nose (ha-ha-ha! 😒). Vtedy sa zlúčili až dva osudné podnety pre moju myseľ, ktorá sa v onom okamihu jednoducho vypla - turn off!

Podobný scenár sa odohral aj začiatkom minulého roka, kedy sa zanovito rozhodla spinkať až štyri ukrutné mesiace (no ďakujem pekne). Privádzalo ma to k šialenstvu a blogovo-pisateľsko-kreatívnej smrti. Našťastie, dokázala som sa zázračne resuscitovať svojou tvrdohlavosťou, kedy som približne sedem hodín vkuse nervačila nad dlho odkladanou poviedkou snažiac sa tak oživiť pravú hemisféru mozgu a jej kreatívnu stránku. Ako to nakoniec dopadlo? Po spomínaných mučivých hodinách písania nezmyslov plných štylistických a gramatických samovrážd (a zároveň trhania si vlasov, obhrýzania nechtov, kričania a smoklenia do vankúšov, nadávaní vlastnej osobe a podobne) som pocítila náhly oživujúci impulz plný inšpirácie a olala - bola som späť!

Keďže som zistila, na základe minuloročnej skúsenosti, ako môj mozog vo vegetatívnom stave opätovne prebrať k životu, no najmä k mysleniu, podobnú fintu som vyskúšala, samozrejme, aj tento rok. Preto som v jeden večer, kedy nepreskakovalo len mojej, vraj dovolenkujúcej, mysli, ale i samotnému vetru, ktorý tak zúril, že všetko živé aj neživé odvieval do obrovských závejov nedbajúc pritom na zákony gravitácie (čo malo za následok pre postihnutú osobu či vec tvrdý dopad nielen na zadok - teda u predmetov zadok asi nie, len teraz ma nenapadá, ako to pomenovať 😂), zmenila v akúsi pomyselnú húsenicu zakuklenú do huňatej deky rozhodnutá konečne konať, vďaka čomu som sa mala premeniť v krásneho tvorivého motýľa (prosím, toto gýčové prirovnanie a neskutočne dlhú vetu mi odpustite - dozvuky dlho nepoužívaného rozumu).
Na dosah ruky ma už čakala šálka čaju osladeného medom a zásoba chutných sušienok, ktoré síce porušovali moje odhodlanie v novom roku schudnúť a zhodiť tie špeky plné tuku nachádzajúce sa v oblasti brucha a bokov, no za to mali byť výdatnou stravou pre mozog (nakoniec sa, až je to trápne, stali výdatnou stravou len pre spomínané tučné brucho. Prečo? Tak to sa dozviete v ďalších riadkoch ⇒). Všetko bolo pripravené, a preto som spokojná sama so sebou roztvorila môj verný zošit slúžiaci najmä na koncepty poviedok (pravdupovediac, v tomto smere takmer zíva prázdnotou 😶) a tvorivých nápadov, ktoré len čakajú na svoju príležitosť zažiariť vo svetle žiarivých reflektorov (čo v preklade znamená toto - čakám na priaznivú konšteláciu hviezd poukazujúcu na skvelú budúcnosť, v ktorej nie som lenivá ako voš 😶) a pevne zovrela nové guľôčkové pero v prstoch pravej ruky so zámerom ho ešte v ten deň vypísať. Zvládnem to, pomyslela som si priam hrdo a...a vzala si sušienku...dopriala si dúšok čaju...opäť si dala sušienku...a ešte jednu...zamyslene som si odpila zo šálky...drolila som po sebe novú sušienku...z chuti zjedla ďalšiu...dopila som čaj...jéj, mám ešte jednu sušienku...a...(teraz pozor, príde šokujúco - nešokujúci fakt ⇒)...ZASPALA!

Ehm, čo k tomu dodať? Moja skvelo naplánovaná akčná misia s názvom !MOZGY PREDSA NEDOVOLENKUJÚ! hlásila ERROR a toto hlásenie sa zobrazilo aj po ďalších (naozaj som sa snažila 😢) nevydarených pokusoch oslobodiť kreatívnu časť môjho ja zo spárov absolútnej tvorivej prázdnoty. Nuž, čo z toho nakoniec vyplývalo? Môj mozog mal skutočne dovolenku, a to na dobu neurčitú – doparoma!
Napísať takýto čudesno trápny článok – ach, na hanbu sveta, na HANBU sveta! Ale inak to nešlo, pretože som si našla ďalší odkaz, ktorý znel takto:

Milá Mony,

si nepoučiteľná! Ešte stále nechápeš, prečo máš tieto krízy? Dovoľ, aby som Ti to objasnil.
Minulý rok som sa zľutoval nad Tebou až po štyroch mesiacoch, pretože Tvoje myšlienky boli extrémne zaťažujúce a mal som všetkého plnú hlavu. Keďže som nevidel svetlú budúcnosť vďaka Tvojim zachmúreným predstavám (prosím Ťa, prestaň život brať tak vážne!) nehodlal som sa obťažovať svojim návratom. 
Nakoniec si ma predsa len dokázala presvedčiť svojou nezvyčajnou tvrdohlavosťou a odhodlanosťou, čo ma úprimne potešilo, ale buďme k sebe úprimní, veľmi Ti táto nálada nevydržala. Preto sa musím vrátiť k úvodu tohto listu a zopakovať veľmi dôležitý fakt – si nepoučiteľná!!! Avšak, som ochotný vrátiť sa a pomôcť Ti tvoriť Tvoje amatérske články, pretože cítim, že Ti to chýba. Vzdám sa svojho zaslúženého oddychu (áno zaslúženého, neprevracaj tie oči!), avšak mám podmienky, a to v tomto poradí:

1. Prvý článok, ktorý napíšeš bude o tom, že aj myseľ má právo na oddych, pretože zaťažovanie mozgu nezmyslami (a ty ma naozaj zaťažuješ nezmyslami) a ufňukanými myšlienkami (dievča, konečne sa schop!) ho unavujú. 
2. Už žiadne mrnčanie a sťažovanie sa na svoj život, ktorý máš skvelý (neprevracaj stále tými očami!). 
3. Musíš sa skutočne snažiť a nedovoliť zákernej príšere, v preklade lenivosti, aby si Ťa neustále opantávala okolo prsta. 
4. Musíš blogovanie, písanie a tvorenie myslieť na 100% vážne, pretože aspoň vtedy robíš niečo zmysluplné a užitočné a Tvoj život nie je len o pozeraní seriálov, filmov, prejedaní a ľutovaní sa (necítiš sa kvôli tomu zle?!). 
5. Uvedom si, že aj keby si tvorila len pre jedného jediného človeka na celom šírom svete, ktorému týmito svojimi výplodmi spravíš radosť – trebárs aj sebe – tak to má význam.

Ak sa budeš držať mojich požiadaviek, tak som ochotný s Tebou spolupracovať, ale postačí len malý náznak sťažovania sa a vezmem si v danom momente ďalšiu dovolenku na dobu neurčitú, pretože, ako som spomínal, Tvoje správanie ma v mnohých ohľadoch až priveľmi vyčerpáva.  
Rozhodnutie nechávam na Tebe.

S pozdravom Tvoj, ako tak zrelaxovaný, mozog.
...
Čo vám poviem, aspoň malý náznak (vraj) tvorivého písania som nemohla ignorovať, a preto som dovolila svojej mysli, aj za cenu vlastného poníženia, no za to jej opätovného sfunkčnenia, aby vyprodukovala tento článok a svetu tak odkázala, že aj ľudský mozog má právo na dovolenku, keď už má toho veľa. Bravó! Dúfam, že som dojala vaše mozgy, tak by si to prial ten môj...😜
Ale teraz už naozaj vážne – aj vy to poznáte - ten skrat, takú príšernú nechuť do písania až vám pri pokuse prekonať ju začnú z toľkej námahy šedivieť vlasy? Ach, je to trápenie – podlé psychické trápenie, ktoré vám spôsobuje vlastná myseľ (ale priznávam, čo sa týka mňa, mám na tom svoj podiel viny aj ja 😞).
Ako s tým bojovať? Meditovať? Behať? Alebo si len čítať a vstrebávať inšpiráciu od druhých ľudí? Odpovedať na tieto otázky je ťažké, pretože každý sa musí s týmto kreatívnym problémom vysporiadať sám (a u každého vznikne z iných dôvodov – u mňa to bolo naozaj zaťažovanie mysle nezmyslami a frflaním na vlastnú existenciu)... Možno sa pýtate, ako som sa s tým nakoniec vysporiadala? Nuž, často som len tak ležala a dívala sa do prázdna, a popritom premýšľala nad tým, prečo sa moja funkcia myslenia opäť vypla a ako ju reštartovať.
Počas tohto obdobia, konkrétne dvoch mesiacov, môj blog zapadal virtuálnym prachom, moje myšlienky a nápady sa pri pokuse zachytiť ich na papier trieštili na malinké častice, ktoré sa strácali v chaose písaného slova a chuť vrátiť sa ku všetkému stvorenému pomocou správne zvolených slov chradla každým dňom viditeľnejšie (a k tomu všetkému som podľahla depresii zo samotného života a svojej blbej povahy, ktorá ma niekedy neskutočne ubíja 😟...takže áno, môj mozog sa vypol aj z tohto dôvodu). Ale ako u mňa býva zvykom, tak všetky tie vyhrážky v podobe rozmaznaného „ja už blogovať nebudem“ alebo „nič nemá význam či zmysel, načo sa snažiť (ešte si pritom dupnúť nôžkou a bude to perfektné!), sú len planými rečami lenivého človeka. 
A tak ma tu máte zas a znova (surprice! 😁). Na ako dlho? Sama neviem, ale dúfam, že ešte ten jeden rôčik potiahnem, možno aj dva, tri...nekonečno! 😊 Takže sa pripravte na to, že vás budem opäť otravovať svojimi amatérskymi recenziami (a vás milé blogerské kolegyne/kolegovia komentármi 😎), ale pravdepodobne sa konečne rozhýbem a pribudnú aj nové tipy príspevkov – veď Pieseň fantázie má byť predsa o fantázií – je načase prebudiť aj tú! 
Moja rada na záver - myslite pozitívne, zachráni vám to život!
Tento rok sa neobjavil na blogu knižný súhrn, čo ma úprimne hnevá, preto vám aspoň v skratke (nech tento článok nie je obludne dlhý...aha, vlastne on už dávno je; ach, škoda sa nado mnou rozčuľovať...😅) prezradím, že najlepšou knihou za rok 2018 bol pre mňa historický román Zachráňte Amelie od americkej autorky Cathy Gohlkeovej a najslabšou knihou sa stal román zo súčastnosti patriaci slovenskej autorke Maya Synay s názvom Navždy. Ak by ste si chceli pozrieť môj knižný rok 2018, tak kliknite TU.
Dúfam, že mesiace ticha sa zmenia na mesiace hluku...nie-nie, to by sa mi nepáčilo a ani by sa to v mojom prípade nestalo (veď ma poznáte)...tak teda skôr na mesiace príjemného ševelenia o knihách...áno, to už znie lepšie 😊...majte sa krásne!

P.S.: Ak vám tento článok nedáva zmysel, nič si z toho nerobte - ja na tom nie som o nič lepšie 😅, len som sa potrebovala konečne aspoň nejako rozpísať...

14 komentárov:

  1. Jaká šťastná náhoda! Zrovna jsem zaklapla ,, Královnu´´ ( Svetlana Majchráková ), z které jsem předčítala ( mírně ochraptělým hlasem ) svojí sestře, kterou se už dva dny s dotěrnou vytrvalostí pokouší zardousit nějaký bacil a říkala si : Že bych šla zkontrolovat ,,Pieseň fantázie´´ ? ( A mé druhé já odpovídalo : Tento týden už po druhé?! ) A světe div se - nový příspěvek je tu! ( Zároveň s pohledem na fotografii zasněžené krajiny jsem úpěnlivě poprosila Boha, aby mne ( jak sobecké k milovníkům lyžování ) aspoň na dalších osm měsíců ušetřil pohledu na zasněžený svět. Při té příležitosti jsem na chvíli zaváhala, zda se nemám jít přesvědčit k oknu, že rozkvetlý keř zlatého deště není jen mojí chimérou a desítky bělostných sněženek se neproměnily v kupu sněhu... ( Ne - uf. Jenom prší a odporně fouká...)

    Jak povzbudivé je každé ujištění, že zimní období nepůsobí tak nepříjemně pouze na mě! ( Hlavně, že nás neopouští humor! ) Tvůj článek mi moc připomíná Virginii Woolf. ( Včera jsem od ní dočetla Orlanda a bavila jsem se u toho královsky. ) Ráda jsem tě opět ,, slyšela´´ ( = četla :-) ).

    Blanka ( ta, co moooc ráda čte a píše )

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Blanka, ani neviem, z čoho sa väčšmi tešiť - či z toho, že sa k tebe dostala Kráľovná (som absolútne nadšená♥♥♥, dúfam, že sa vám so sestrou páči; ja tú knižku jednoducho milujem♥...čakám na krajšie počasie, kvetinky a tak :D, aby som jej spravila príjemné fotky plné farieb života, a potom aj recenziu, Svetlanka si to skrátka zaslúži - je úžasná!) alebo, že si na mňa nezabudla a že si tu dokonca zavítala aj počas mojej neaktivity, a k tomu si prečítala aj tento dlhočízne čudný článok O.o Júj, tak sa teším, ani neviem, čo napísať :D Veľmi pekne ďakujem za tvoju priazeň a tento krásny, vtipný komentár, ty ma vždy tak potešíš a nakopneš - ♥ĎAKUJEM♥ ti za to z celého srdiečka ^.^
      Inak, čo sa týka tej zimy, tak som na tom podobne - túžim po jary, ale ono to vonku opäť vyzerá ako v decembri, teda aspoň u nás :/ Ach, to sa zas načakáme, kým k nám zavíta pravá jar :) Ale postačilo aj tých pár hrejivých slnečných lúčov a hneď som sa prebrala k životu :D Tak sa maj krásne a hádam sa "vidíme" čoskoro ;) A ešte raz vďaka♥♥♥

      Odstrániť
  2. Huraaa, Mony je späť :-)))

    A teraz vážne. Máš za sebou dosť ťažké obdobie, verím, že nebolo jednoduché sa vyznať v takýchto dumkách, ktoré lietali tvojou hlavou. Každého človeka občas prepadnú negatívne predstavy... sme ľudia a naše telo a myslenie reaguje na všetky podnety z okolia. Či už počasie, správy, telesné potreby alebo len ročné obdobie. Mňa už stokrát napadlo skončiť s blogom a aj som stokrát skončila. Ale keď písanie je ako droga, ktorá tlačí na mozgové centrá a musím sa vypísať, aj keď to nikto nečíta. Ako si to krásne napísala, ale ak sa nájde čo len jeden človiečik, ktorý sa to páči, tak to stojí za to. A na dovolenku má každý nárok, nech sa jedná hoc aj o mozog a je jedno akú dlhú. Niekedy je to aj rok... bárs. Je to tvoje telo, tvoja myseľ, nechaj ju plynúť po vetre. Ja som v januári, keď sa nám stala smutná udalosť myslela, že skončím s písaním a skončím s plnohodnotným životom a vôbec že fakt nič nemá zmysel. Našťastie, dokázala som ho objaviť v každodenných maličkostiach a verím, že aj ty to dokážeš. Si úžasná, šikovná bytosť s neskutočným darom písania a nádhernými myšlienkami, s ktorými sa musíš jednoducho musíš podeliť aj s nami. A je jedno, ako často to bude. Písanie si ty, to z teba nevybije žiadny depresívny chrobák. Ak ti nabudúce bude taký nejaký škrabkať na okno, tak ho utop v žihľavovom a levanduľovom čaji :-)))
    apropo, aj ja teraz fungujem na seriáloch, filmoch, všetkých ktoré som za posledné roky omeškala. Nie je na tom nič zlé, je to super inšpirácia a oddych. Potom daj nejaké tipy...

    Krízy a bloky máme všetci a ja pevne dúfam, že my, tvoji verní čitatelia ti pomôžeme s nimi zatočiť. Prajem ti veľa, veľa "kopnutí" od múzy, svetlom presvietené dni a milión myšlienok, s ktorými sa s nami podelíš :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Môj mozog sa nesmierne teší z toho, že uznávaš dovolenku pre ľudské mozgy :D Oddýchnuť si naozaj treba, len ja si za to môžem sama, čo sa mojej mysle týka - tá moja čudná povaha a tie čudné pocity, ach, ale s príchodom jary sa cítim lepšie, myseľ už nezaťažujem hlúposťami a snažím sa myslieť pozitívne - a fakt sa toho, hádam aj po sto rokoch, konečne držím :D
      Ali, viem, čo sa ti stalo, čítala som si článok a veľmi-preveľmi ma to mrzí :( Aj nám sa stalo niečo podobné v rodine a viem, aké je to ťažké, bolestivé - musí to byť strašné a obdivujem ťa za to, že aj napriek tejto smutnej, tragickej udalosti dokážeš vidieť krásu v živote. Ja radšej ani nejdem viac písať, nech nenapíšem nič hlúpe, smutné, alebo azda...neviem...skrátka, čo by sa nehodilo - len som chcela povedať, že mi je to ľúto a veľmi ťa obdivujem za to, ako to zvládaš a prajem ti v živote len to najlepšie...
      ♥ĎAKUJEM♥ krásne, tak si ma týmto komentárom povzbudila a naplnila chuťou blogovať a písať a tvoriť ^.^ Čo sa seriálov týka, tak mám v pláne článoček, lebo pár skvelých, teda aspoň podľa mňa sú skvelé, tipy mám ;)
      Veru, už ste mi pomohli, naozaj...ako napísal aj môj mozog - schop sa dievča! Poslúcham jeho radu a cítim sa naozaj lepšie :D
      Prajem ti krásny večer Ali a z celého srdiečka ešte raz ďakujem za takýto krásny, povzbudivý komentár♥♥♥

      Odstrániť
  3. Taky mám teď trochu nepsavé období. Každý měsíc ze sebe tedy něco dostanu, ale mám pocit, že to ze mě leze jak z chlupaté deky. O životě se mi nějak psát nechce, o knížkách taky ne. Děje se mi toho sice spousta a čtu pořád nějaké dobré knížky, ale prostě převést to do slov je nesmírně náročné.
    Držím palce, aby ses s tím už nemusela stresovat. Když napíšeš, budu já a další tvoji čtenáři rádi, když nenapíšeš, neboj, my na tebe nezapomeneme. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ach, viem, ako sa cítiš :/ Ale ono to pominie, možno aj tvoja myseľ len potrebuje oddych :D No aj tak, napriek všetkému si produktívna a stále u teba badať blogovú aktivitu aj napriek tej nechuti - obdiv! Kiežby to aspoň z polovice vyzeralo tak aj u mňa...O.o
      ♥ĎAKUJEM♥ krásne, veľmi si to vážim ^.^...tak sa z toho teším, hádam už budem produktívnejšia :D Maj sa krásne a ďakujem za tvoj komentár♥

      Odstrániť
  4. Aaach Mony!!! To je taky uzasny clanok! Uz dlho som necitala nic uprimnejsie a od srdca. :)) Ani len nevies, ako ti v tomto smere rozumiem. Mam pocit, ze moj mozog mi hibernuje uz asi rok a nie a nie sa prebrat k zivotu :D. Ale! Ani len netusis, ako mi tento clanokcek od teba dodal entuziazmu a akéhosi nadsenia, ze sakra! Ved aj mne to chyba! Ved uz aj ja chcem opat pisat a fotit! Jooj Mony, vdaka za tento tvoj uprimny clanocek. Milujem ho! Podala si to tak kreativne a umelecky, az nad tym zasnem! Neplanujes pisat v buducnosti nejaku knihu? Od teba by som si ju veru precitala :* :)) Tak dufam, ze ta tvoj mozog opat nesklame, a taktiez dufam, ze ten moj opat naskoci tiez :D kiezby to bolo take jednoduche ten mozog prinutit. Nie? :D Maj sa mi krasne! A neviem sa dockat na tvoje dalsie nove recenzie a super clanocky. Posielam objatieee :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéj, Bleise, a ty ani len netušíš, ako si potešila mňa a dokonca aj nakopla k tomu tvoreniu! :D Vážne, zas mi ten môj mozog trocha podriemkal, ale už sa prebúdza, nemôžem mu dovoliť opäť zaspať, tentoraz by to dopadlo vážne zle! O_O Dúfam, veľmi-preveľmi, že sa do blogosféry čoskoro vrátiš - tak mi chýbajú tvoje kreatívne fotografie, skvelé recenzie a nové tipy na knihy...prosím, už sa vráť! ^.^ Ale to vieš, oddýchnuť si od toho blogovania nie je zlé, no na druhej strane, dlhá odmlka narobí problémy :/ Držím ti palce, aby sa ti nálada do písania a blogovania čím skôr vrátila :) Júj, a ďakujem krásne za taký úžasný kompliment - no, neviem, či by knihu odo mňa niekto čítal :D Mám sa ešte čo učiť a hlavne konečne všetko začaté dotiahnuť až do konca (tým myslím asi tri rozpísané príbehy (už to budú roky, čo som stále na tom istom mieste -_- ) + ďalších päť, ktoré ešte nepocítili dotyk papiera :D)...ale veď ja sa už konečne polepším, teda v to dúfam...
      Aj ty sa maj krásne, veľmi pekne ďakujem za tvoj úžasný komentár♥, rovnako posielam objatie a verím, že s príchodom jari sa v tebe opäť prebudí láska k blogovaniu ^.^

      Odstrániť
  5. Som rada, že si Tvoj mozog oddýchol a prajem veľa sťastia s ďalšou nadchádzajúcou aktivitou :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne♥♥♥ Rovnako ti prajem, aby sa tvoja kreativita vrátila, blogová kríza konečne odišla a najmä, aby sa vrátilo zdravie - čítala som si tvoj článok a je mi to ľúto - dúfam, že sa čoskoro vyliečiš a bude všetko opäť tak, ako má byť...maj sa krásne ;)

      Odstrániť
    2. Ďakujem veľmi pekne :) verím, že sa to čoskoro zlepší

      Odstrániť
  6. Každý si zasloužíme ten relax!

    Březen pro mě byl ten nejtěžší měsíc v tomto roce! Duben byl zas takový, že jsem se přemohla až jsem z toho dostala teplotu a udělala jsem velké rozhodnutí. Květen chci přežít ve zdravý, tak doufám, že už ostatní měsíce budou v pohodě.

    Krásný článek ♥

    ALL ABOUT CANDYS LIFE

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prajem ti všetko len to dobré a aby sa všetky ostatné mesiace niesli len v dobrej nálade a priniesli ti krásne zážitky...a ďakujem krásne♥^.^♥

      Odstrániť