10. mája 2019

O štvrťstoročnej Mony, o knihách a záložkách, o drakoch, pavúkoch a ľudoch a nakoniec o splnených snoch...

Nebudem vás ťahať za nos, a preto sa priznám hneď na úvod - tento článok má dvojmesačné meškanie, čo ho robí neaktuálnym, ale tvárme sa, že to tak malo byť. Že chcem s vami len cestovať v čase a navštíviť mesiac marec, pár krásnych dní, a tým pádom sa k mojej večnej nedochvíľnosti už nemusíme vracať...jupí! 😅 Tak sa teda pomyselne pripútajte, pretože návrat časom nastane o tri, dva, jeden...TERAZ!

10. marca 2019

Keď si váš mozog zmyslí, že má právo na dovolenku...

Milá Mony,

beriem si dovolenku na dobu neurčitú.

S pozdravom Tvoj mozog.
Môj mozog si opäť zmyslel, že zimné obdobie preň znamená hibernáciu. Postačilo, aby napadlo snehu vyše hlavy a deduško mráz zas a znova vtipkoval tým, že každému tvoril špicaté cencúle priamo v nose (ha-ha-ha! 😒). Vtedy sa zlúčili až dva osudné podnety pre moju myseľ, ktorá sa v onom okamihu jednoducho vypla - turn off!

Podobný scenár sa odohral aj začiatkom minulého roka, kedy sa zanovito rozhodla spinkať až štyri ukrutné mesiace (no ďakujem pekne). Privádzalo ma to k šialenstvu a blogovo-pisateľsko-kreatívnej smrti. Našťastie, dokázala som sa zázračne resuscitovať svojou tvrdohlavosťou, kedy som približne sedem hodín vkuse nervačila nad dlho odkladanou poviedkou snažiac sa tak oživiť pravú hemisféru mozgu a jej kreatívnu stránku. Ako to nakoniec dopadlo? Po spomínaných mučivých hodinách písania nezmyslov plných štylistických a gramatických samovrážd (a zároveň trhania si vlasov, obhrýzania nechtov, kričania a smoklenia do vankúšov, nadávaní vlastnej osobe a podobne) som pocítila náhly oživujúci impulz plný inšpirácie a olala - bola som späť!