18. septembra 2018

Hodiny strachu/Gin Phillipsová

K
de sú hranice medzi zvieracím inštinktom, ktorý nás núti prežiť a ľudskou povinnosťou ochrániť druhých? 
Joan a jej štvorročný syn si užívajú posledné bezstarostné chvíľky v zoologickej záhrade, ktorá je ich obľúbeným miestom. Keď sa tesne pred jej zatvorením ponáhľajú k východu, Joan zbadá čosi desivé – čosi, čo ju prinúti, aby sa so synom v náručí rozbehla nazad. Od toho okamihu sa pre nich začína trojhodinový boj o život. Pomoc neprichádza, a tak v temnejúcej zoologickej záhrade zostanú uväznení ako zvieratá. Nebezpečenstvu unikajú len vďaka tomu, že Joan to tam dôverne pozná. Nie je však jediná...(zdroj)
Gin Phillipsová si pre spracovanie svojho najnovšieho románu zvolila veľmi zaujímavý námet. Svoj príbeh vložila do prostredia ZOO, v ktorom sa stane niečo, čo prinúti ľudí byť uväznenými ako zvieratá v klietke. Sú v pasci, z ktorej niet úniku. Musia sa schovávať, splývať s prostredím, zmeniť sa v nehybnú sochu, len aby tlkotom svojho srdca, či vzduchom naberajúcim do pľúc nepreťali vzácne ticho, ktoré ich chráni pred nebezpečenstvom. Nasledujúce hodiny sa pre nich stávajú hodinami plnými smrteľného strachu.
List zachytený v pavučine sa pomaličky kýva a Joan to znervózňuje. V duchu si želá, aby zastal. Kiežby sa už nič naokolo nepohlo!
(Gin Phillipsová, Hodiny strachu)
Dielo Hodiny strachu nepatrí ku strhujúcim trilerom, ktoré ponúkajú napätie a nepredvídateľné zvraty. Je to skôr psychologický triler či akási sonda do duše matky, ktorá je pre záchranu svojho dieťaťa ochotná spraviť čokoľvek, nehľadiac pritom na následky. Práve to sa stalo pre mňa do istého momentu najväčším pozitívom knihy, pretože autorka sa s pocitmi a miestami až temnými myšlienkami svojej hlavnej protagonistky stotožnila a príbehu tak vdýchla realistickú atmosféru.
Avšak Gin ma zaskočila i množstvom morálnych otázok, ktoré poschovávala na stránkach knihy. Bolo až bolestné sledovať, do akých pozícií svojich hrdinov postavila a ako sa s nimi museli vysporiadať.
Keď raz v správach hovorili o nejakej tragédii, strýko jej povedal, že keby prichytil zlodeja pri tom, ako pištoľou mieri na niekoho z jeho blízkych, a mal by v ruke zbraň, nie si je istý, či by sa donútil stlačiť kohútik. Trápilo ho to a uvažoval, či je zlý človek, ak by dovolil, aby jej ublížili iba preto, lebo si nevie predstaviť, že by mal zabiť inú ľudskú bytosť.
(Gin Phillipsová, Hodiny strachu)
Gin Phillipsová je podľa mňa talentovanou autorkou, no možno mi k tomuto presvedčeniu pomohol vynikajúci slovenský preklad, ktovie. Každopádne, kniha je po štylistickej stránke spracovaná na výbornú, len škoda, že jej na zaujímavosti uberalo množstvo zbytočných opisov prostredia.
Hlavná protagonistka poznala v ZOO každú jednu škáročku na stene budov alebo každý výmoľ na ceste a nezabudla sa nám o tom, samozrejme, zmieniť. Pravdaže, musím uznať, že vďaka tomu príbeh pôsobil vierohodne a hlavná postava sa aj so svojim synom v náručí mohla pohybovať po zákutiach tohto miesta nebadane ako myška, pričom mala všade navôkol skrýše, ktoré jej poslúžili v prípade nebezpečenstva. Len, ako sa hovorí, všetkého moc škodí. 

Osobne ma nudné opisy prostredia oberali o chuť v čítaní, pretože niekedy ste sa museli prehrýzť aj celou kapitolu, v ktorej sa nedialo nič okrem zdĺhavého opisovania možných kľučiek a slučiek, kadiaľ sa vydať. Ale tento zápor nebol jediný, ktorý ma iritoval. V knihe sa objavilo totiž niečo, čo ma nie len odrádzalo, no i pobúrilo.

Okrem Joan nájdete v knihe aj pohľady iných postáv, čo bolo vítanou zmenou po nekonečných myšlienkových pochodoch matky neustále opisujúcej ZOO a svojho syna, na ktorom bola nakoniec až chorobne naviazaná (takmer vzťah so svojim synom prirovnala k mileneckému!). Ale tak, ako som bola rada novým postavám, o to viac som ostávala znechutená po ich pasážach. Dôvodom je, že každá jedna z postáv, vrátane Joan, mala dočinenia s týraním zvierat. Či sa toho dopustili sami, ich rodičia, alebo blízky, bolo skutočne jedno, pretože všetkých spájal rovnaký pocit chladu a ľútosť som nepostrehla ani u jedného z nich. Akoby bolo úplne normálne trhať hlavy holubom, rezať nohy živým kozám, hádzať mačky cez strechu v domnienke, že sú diskom a mnoho iných žalostných príhod. Autorka všetko opisovala bezcitne, chladne, no najmä detailne. Bolo to príšerné, ale o to príšernejšie, že to hlavným hrdinom neprišlo zvrátené. Niekto si povie, že to mohlo byť súčasťou psychologického rozboru postáv, ale osobne som nepostrehla nič, čo by k tomu nasvedčovalo. 

Týranie zvierat ma rozhorčilo a nahnevalo, no nanešťastie tento pocit pretrvával aj z iných dôvodov. Sklamalo ma, ale aj znechutilo to, čo som považovala za najväčší klad tejto knihy - vykreslenie Joan a postáv v ťažko riešiteľných situáciách. Pani Phillipsová zo svojich hrdinov v konečnom obraze spravila chladných, bezcitných ľudí.

Bolo to zvláštne. Na jednej strane autorka kladie nielen postavám, ale i nám otázky morálneho zamerania, no sama na ne, aj keď nie v každom prípade, najmä prostredníctvom Joan odpovedá často nemilosrdne, čím si moje sympatie veľmi rýchlo stratila a jej postoj ma neskutočne miatol.

Uznávam, autorka sa dokázala vžiť do role protagonistov, ktorí sa objavili v príbehu a ochranárskej matky, ktorá by spravila doslova čokoľvek pre záchranu svojho syna, ale aby pôsobili nakoniec až tak bezcitne? Kruto? Sebecky? Joan dokonca so zvrátenými myšlienkami? Niečo mi tu skrátka nesedelo a podľa mojej skromnej mienky toto nemalo nič spoločné s ľudskými inštinktami prežiť. Prišlo mi to silené a najmä zbytočné.
Zaujímalo by ju, či všetkým behajú po rozume autonehody a smrť manželov, alebo je zvrátene morbídna.
(Gin Phillipsová, Hodiny strachu)
Kniha Hodiny strachu od Gin Phillipsovej sa môže pýšiť sľubným štartom a skvelou anotáciou, ktorá nič neprezradí, avšak zaujme a presvedčí potenciálneho čitateľa po knihe siahnuť. Kniha je napísaná skvelo a autorka dokáže v niektorých prípadoch skutočne zaujať a potrápiť svojimi otázkami nielen hrdinov ale i nás, čitateľov. Žiaľ, celkové spracovanie pôsobí veľmi chladne, miestami surovo, a to nie iba kvôli opisom týrania zvierat, z ktorých vám príde zle a vaše emócie budú odzrkadľovať zlosť, ale i smútok. Chlad prinášali aj postavy, ktoré boli vykreslené bez emócií a niektoré v sebe nemali ani štipku empatie...

Námet knihy v sebe niesol potenciál, no pri čítaní som mala veľmi zlý pocit, ktorý som ešte nikdy nezažila. Možno je to aj tým, že príbehu chýbali emócie alebo aspoň malinký náznak súcitu, ktorý som tak túžobne hľadala na stránkach knihy. 

Nebudem vás však od tohto diela odhovárať, pretože každý má svoj vkus a štýl, ktorý mu sadne. No aj tak vás pred týmto titulom tak trocha varujem, najmä, ak ste milovníkom zvierat, či nadšencom napínavých trilerov, pretože môžete byť z neho sklamaný, či dokonca znechutený a pobúrený, tak ako ja.
Keď nie kniha, tak aspoň film...rada by som vám dala do pozornosti jeden vydarený filmový snímok, ktorý sa radí žánrovo medzi horory, ale podľa mňa ide skôr o skvelý psychologický triler vsadený do budúcnosti. Nechcem vám nič prezrádzať, trailer vám napovie, no Quite place/Tiché miesto vám zaručene prinesie hodiny strachu a zároveň zaujímavú sondu do duší hlavných hrdinov. Vrelo vám ho odporúčam - osobne ma dokázal prekvapiť, v istých momentoch nadchnúť a zároveň šokovať. Psychológia hrdinov bola skvelo rozpracovaná a príbeh celkovo premyslený, takže 100% spokojnosť. Osobne si  ma veľmi získal...
Moje hodnotenie: 2/5
Vydavateľstvo: Fortuna Libri (2017)
Originálny názov: Fierce Kingdom
Goodreads: 3,53 (87%)
Preklad: Katarína Slivková
Žáner: triler
Väzba: pevná
Jazyk: slovenský
Počet strán: 256

6 komentárov:

  1. Naprosto skvělá a kvalitní recenze jako vždy, Mony. Nad knihou jsem v době vydání váhala, ale nakonec jsem po ní nesáhla, protože většina recenzentů s ní měla stejný problém jako ty. Jsem proto asi nakonec ráda, že jsem dala přednost jiným, protože si osobně nejsem jistá, jestli bych takovou dávku týrání zvířat unesla. Pokud je to nutné pro příběh, pak ano, ale pokud to nemá nějaký vyšší smysl, pak by mi to nejspíš taky dost vadilo.
    Díky taky za doporučení na film, opět je to kousek, který upoutal mojí pozornost už před tím a to zejména proto, že mám opravdu ráda herečku Emily Blunt :) Takže určitě kouknu.
    Měj se moc krásně :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne Hanka, ani nevieš, ako si ma teraz potešila, pretože som sa nakoniec bála recenziu zverejniť. Prišla mi taká neucelená, trocha chaotická, ale ak sa v nej dá ako tak vyznať, tak som veľmi rada :) Veľmi si vážim tvoju pochvalu♥♥♥
      Po prečítaní tejto knihy som si našla pár názorov a bola som rada, že nie som jediná, ktorá z titulu nebola nadšená. Popravde, ten potenciál tam je, ale ako som písala, autorka to pokazila a psychológia postáv sa zmenila na hrôzu a k tomu to zbytočné týranie zvierat, uf, tak toto teda nie. Ako píšeš, keby to malo zmysel, význam, tak by som sa na to dívala inak, ale v tomto prípade to bolo prehnané a veľmi kruté.
      Film je skvelý! Trošku som sa bála, či tvorcovia dokážu z tohto námetu vyťažiť, pretože ako to u väčšiny hororov býva, z počiatku sú fajn, no potom je to jedno klišé za druhým a k tomu závery sú absolútne scestné, nelogické, odfláknuté. Ale teraz to bolo naozaj vydarené, od začiatku po koniec; vyvážené, precítené, jednoducho dobre odvedená práca všetkých, ktorí sa na filme podieľali. Aj keď asi nie každému sadne či sa zapáči, osobne ho vnímam za kvalitný filmový snímok.
      Aj ty sa maj krásne a ďakujem za komentár!♥♥♥

      Odstrániť
  2. Zcela souhlasím s každým slovem, které jsi v této recenzi napsala. Na knížku jsem se těšila, i když thrillery a detektivky obvykle nevyhledávám. Byla jsem z toho všeho dost rozčarovaná. Pro mne osobně byly v knize nejzajímavější postavy útočníků. Jak autorka popsala, co je v tomu vraždění vede, že jsou paradoxně přesvědčeni, že dělají správnou věc. Líbilo se mi, jak je Rob ( myslím, že se tak jmenoval ) zaskočen, když se setkává se svojí bývalou učitelkou, a jak se v něm probouzejí vzpomínky. To bylo dobré. Přijde mi, že je tu dost názorně ukázáno, jak na lidi může působit násilí a krutost z filmů a počítačových her... Že pak se jejich vnímání toho, co je kruté a cynické často ,, posouvá´´.

    Začala jsem teď číst Blackout od Marca Elsberga - thriller. Popisuje následky celoevropského výpadku elektrických sítí. Vřele doporučuji.

    Těšíš se také tak na Tajemství domu na Foster Hille z vydavateľstva i527 ? :-)

    Měj se krásně.

    Blanka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mňa najväčšmi na titul nalákala anotácia, tá je skvelá! Na začiatku sa mi pozdával aj príbeh, no postupne to začínalo naberať na zvláštnej atmosfére a k tomu ten chlad postáv...nie, nedokázala som si knihu vychutnať.
      Ale máš pravdu, v tomto smere, ktorý opisuješ, bola kniha zaujímavá. Aj mňa prekvapilo ako útočníci zmýšľali a najmä prečo. V tomto smere sa autorka celkom dobre s protagonistami vžila, no i tak, nemám na toto dielo dobré spomienky :/ Taká škoda, mohol to byť dobrý triler so zaujímavými myšlienkami...

      Ďakujem veľmi pekne za tip na knihu, určite sa na ňu pozriem :) Už teraz to znie zaujímavo a zároveň desivo...výborná téma na spracovanie príbehu!

      Ó, strašne sa teším, vážne! ^.^ Keby som nebola vydavateľstvu i527.net dlžná ešte dve recenzie, tak si o ňu hneď požiadam na recenziu. Takže mám aspoň motiváciu si ku všetkému konečne sadnúť, aby sa ku mne tento titul dostal čím skôr :)

      Aj ty sa maj krásne Blanka a veľmi pekne ďakujem za komentár♥♥♥

      Odstrániť
  3. Je to škoda, že další kniha, která má dobrý potenciál, prostě nenaplnila očekávání a naopak dost zklamala. Taky se mi to párkrát tenhle rok už stalo a vždycky mě to mrzí. Ale tak kdybychom neznali špatné knížky, jak bychom rozpoznali ty dobré? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj mňa to zakaždým veľmi mrzí :( Ale máš pravdu, ako by sme si potom vážili tie dobré? Takže, ako sa hovorí, všetko zlé je aj na niečo dobré...
      Maj sa krásne! ;)

      Odstrániť