30. júna 2017

Dovoľ mi všetko/Mirka Novysedláková

Originálny názov: Dovoľ mi všetko
Goodreads: 3,6 (80%)
Počet strán: 348
Jazyk: slovenský
Väzba: brožovaná
Vydavateľstvo: Elist (2017)

Anotácia

Alexandra Joneková len nedávno dokončila štúdium na vysokej škole a jej spoločenský život odvtedy zíva prázdnotou. Je veľkou milovníčkou kníh, predovšetkým príbehov z pera Jane Austenovej. To má však za následok, že Alex má nereálne očakávania, a preto sa jej priateľky a sestra obávajú, že si nikdy nenájde poriadneho chlapa, ktorý by jej vyhovoval. Na zásnubnom večierku bývalej spolužiačky ju kvôli istému nedorozumeniu nazve švagor budúcej nevesty zlatokopkou. Tento nepríjemný zážitok ju ešte viac vtiahne do sveta vymyslených príbehov a ukážkových džentlmenov. Raz večer sa na apel sestry vyberie do klubu, aby sa odviazala a zoznámila sa s jedným nezadaným známym. Samozrejme, je to ON – ten, ktorého chcela stretnúť ako posledného. Na Alexino veľké prekvapenie je však ON z ich opätovného stretnutia nesmierne potešený. Od tej chvíle sa ju Andreas snaží presvedčiť, aby mu dala „druhú“ šancu. Alexine sny ju však varujú, že to myslí vážne a chce od nej naozaj všetko...a to ju desí! (zdroj)

Klady
Talent v spisovateľskom remesle...Keď som sa začítala do najnovšieho románu slovenskej autorky Mirky Novysedlákovej s názvom Dovoľ mi všetko, ihneď mi bolo jasné, že ma čaká skvelo napísané dielo. Autorkin štýl písania si ma získal od prvej strany a bolo cítiť, že má v tomto remesle talent. Všetko na mňa pôsobilo sviežo, príjemne a s milými dávkami humoru som mala o dobrú náladu postarané. Kniha si ma po tejto stránke získala a keby som hodnotila len štylistickú stránku, tak jej bez váhania udelím plný počet bodov. Žiaľ, tá časť, ktorá tvorí román románom, teda príbeh, ma úplne vyviedla z miery, čo sa odzrkadlilo na celkovom hodnotení. Ale zostaneme ešte chvíľu pri kladoch.
„Och, bože, Alex. Aj ty si z tých báb, ktoré sedia doma pri knihe a snívajú o pánovi Darcym?” (Dovoľ mi všetko, Mirka Novysedláková; str.92)
Detaily...Veľmi ma upútala prepracovanosť celého diela. Autorka si musela isto dať veľkú námahu, aby bolo všetko tip – top. Každá jedna kapitola totižto začínala výrokom z kníh a listov samotnej Jane Austinovej, ktoré tak trocha súviseli aj s nasledujúcou kapitolou. Detailmi sa stali aj texty piesní, či „odkazy“ na rôzne filmové adaptácie, či knihy. V tomto prípade spomínané diela poukazovali na život hlavnej hrdinky, Alexandry, ktoré spájali isté okamihy jej života alebo dotvárali situáciu, ktorá práve nastala z takého, povedala by som, umeleckého podania.
Žiaľ, aj keď to bol milý nápad, ktorý pekne dotváral atmosféru diela, sklamalo ma, že v sebe niesol mnoho spoilerov. Poniektoré knihy, či filmy som jakživ nečítala, nevidela a teraz už viem, čo sa v nich stane a ako skončia. Nuž, ale poučila som sa, a keď nastalo prirovnanie situácie k spomínaným žánrom, tak som radšej celý odsek preskočila, nech si nepokazím prekvapenie, ak sa raz rozhodnem dať dielu šancu. Ale inak po tejto stránke nevidím žiaden zápor a naozaj som nadšená z toho, ako bola kniha milo napísaná. V tomto smere si podmaní určite nejedného čitateľa.
Z rádia sa ozvalo Highway to hell, a tak sme spolu bez nejakej dohody začali nahlas spievať a striedavo sa rehotať. Známy refrén, I´m on the highway to hell, sme dali na plné pecky. Stretnúť sa s Nat teraz, keď sa bude čoskoro vydávať, bude naozaj skutočné peklo na zemi.
(Dovoľ mi všetko, Mirka Novysedláková; str.35)
Zápory
Ach, to povestné klišé...Podľa mňa sa aj z ohratých scén dá spraviť niečo nové a originálne. Vziať to z iného uhla a ponúknuť tak čitateľovi nový rozmer alebo lepšie povedané nový šat už známych a ohraných situácií. Proti takýmto klišé scénam, ktoré predsa len už celý svet pozná, no i tak dýchajú nevšednosťou, nikdy nič nebudem mať, lebo je obdivuhodné ako sa s tým umelec dokázal pohrať. No ak čítam niečo už asi po x-tý krát a stane sa zo mňa akási jasnovidka, pretože viem dokonale predvídať, čo sa stane o pár strán, či riadkov, tak v tom moja nálada klesá a príbeh už nevnímam s nadšením. A žiaľ, v tejto knihe bolo takmer všetko, čo som buď čítala alebo videla vo filmovom spracovaní.
Akoby sa mi pred očami naraz odohrávalo niekoľko sobotňajších romantických filmov bežiacich na televízii DOMA, ktoré moja mama tak s obľubou pozerá a ja sa ju silou mocou snažím od toho odhovoriť (aj po rokoch bezúspešne, a aj keď sú niektoré prekvapivo celkom fajn (ale to sa stáva asi iba dvakrát do roka!) i tak v sobotu večer všetci tak trocha trpíme 😄). Tomuto dielu veľmi chýbala nevšednosť, novosť a aj tá štipôčka originality, ktorá sa predsa len vyskytla, sa stratila pod nánosom už toľkokrát ohranej romantiky. 
Obrátil sa a s milým úsmevom pozrel na Nat. No keď ma zazrel, jeho úsmev náhle zmizol. Ohromný fešák. Naozaj. Nádherný exemplár chlapa, po ktorom by vyštartovala každá. Dokonca aj zarytá feministka, či dokonca mníška by mala problém tomuto mužovi odolať, ak by kývol. Neviem, či to bolo svetlom, ale naozaj vyzeral prekliato dobre. Neuveriteľne sexi. 
(Dovoľ mi všetko, Mirka Novysedláková; str.98)
Och, bože, ty si ale krásna!...Nenávidím povrchnosť. Naposledy ma tým vytočila America Singerová v knihe Selekcia a teraz som opäť do oka dostala tik. Vopred sa ospravedlňujem za sarkazmus, ale tieto témy ma vždy rozhodia. Moje rozhorčenie v tomto prípade spôsobila hlavná hrdinka a jej okolie, ktoré stále dokola omieľalo niečo v tomto duchu: „Och, bože, ty si ale krásna! Ako je možné, že niekto s tvojou figúrou a tváričkou nemá chlapa?!“ Ale dalo by sa to prežiť, samozrejme, no asi každú chvíľu zaznelo opäť: „Och, bože, ty si ale krásna! Ako je možné, že niekto s tvojou figúrou a tváričkou nemá chlapa?!“ Ale no ták! To tu budeme jej vzhľad a „strašnú tragédiu“, že nemá priateľa rozberať celú knihu? Ehm, áno, žiaľ, ÁNO! Tak, a vtedy sa môj tik presunul aj do druhého oka.
A teraz vážne. Prečo to nestačilo povedať raz? Dobre, tak aj dva, či trikrát, no aby sa na tom postavil celý príbeh? Aby som stále počúvala tie vzdychy rozplývajúce sa nad jej krásou a super kondičkou, ktorú si tak vydrela? Moje nervy! Teraz mi niekto povie, že som zakoplexovaná 😂. Prosím vás, to tento svet je zakomplexovaný a kŕmi nás tým, že krása je na prvom mieste a tí, ktorým sa z akéhosi zvláštneho ľudského úsudku nedostala do vienka sú totálni outsideri odsúdení klaňať sa krásnym. Ach jaj, poriadne klamstvo! Ja viem, že to tak autorka nemyslela, to je jasné, ale naozaj ma rozčuľovalo čítať stále o tom istom a k tomu aj tak všetko vyznievalo s falošnou skromnosťou. Inak, viete o tom, že hlavný hrdina je sexi chlap, polovičný Američan s blond vlasmi, modrými očami a poriadne tučným kontom? Och, áno, šablónová krása opäť útočí...radšej sa vzdialim 😐.
„Pozri sa občas do zrkadla, moja milá, ” zamračila sa na mňa Dada. „Si nádherná ženská s vypracovanou postavou, ty sa pred ním veru plaziť nemusíš. ”
(Dovoľ mi všetko, Mirka Novysedláková; str.172)
Ehm...Tento zápor je len čisto môj pohľad na vec a neovplyvnil hodnotenie, pretože by to nebolo správne a najmä spravodlivé, keďže každý verí v niečo iné a ja nikomu jeho vieru nechcem brať. No i tak, keď v knihe narazím na spojenie Boha a ezoteriku, tak moje oči smerujú k stropu a len si sťažka vzdychnem. Totižto, ako kresťanka viem, že Boh a ezoterika sú dva odlišné svety, ktoré sa nikdy, ale naozaj NIKDY, nemôžu skĺbiť a kráčať tak ruka v ruke ako najlepší kamaráti. Preto ma to zakaždým tak veľmi irituje a vytáča. Avšak nepopieram, že sa vďaka tomu dostalo príbehu trocha iného, fantasy čara, čo som aj celkom zvládala s nadhľadom a potom...a potom prišiel na rad Archanjel Michal...ehm, no commnent!
„Alexandra, už idem! ” V žiari veľkého lampáša sa ku mne priblížil vysoký muž. Zdal sa mi akýsi povedomý. Nevedela som si však spomenúť odkiaľ.
„Alexandra, som Michael a budem ťa sprevádzať na tejto ceste. ”
„Michael? Si archanjel? ”
„Áno. ” Vyzeral takmer ako Andreas Serilla.
„Prečo vyzeráš ako on? ”
„Lebo ma tak chceš vidieť, ” vysvetlil.
(Dovoľ mi všetko, Mirka Novysedláková; str.286)
Román o láske bez lásky...Román Dovoľ mi všetko je o láske, avšak irónia spočíva v tom, že práve tá mi v ňom chýbala. Pretože viac ako na lásku bol príbeh zameraný na vášeň. A medzi týmito dvoma pojmami je veľký rozdiel. 
Aj keď sa v knihe vyskytlo mnoho romantických situácii, pri ktorých by sa nejednej žene podlomili kolená, boli to len gestá bez hĺbky, ktoré v tento vzácny cit neprerástli. Chýbala tomu úprimnosť, niečo uveriteľnejšie a precítenejšie, čím by autorka svoje postavy skutočne priviedla k tomu, aby sa do seba zaľúbili a nie využívať, ako som už spomínala, ohranú romantiku. 
Avšak príbeh hlavnej hrdinky, Alexandry, sa pokúšal o vyvrátenie zaužívanej predstavy o láske a poukázať na to, že knižná láska, o ktorej snívajú mnohé dievčatá je fiktívna, a preto sa na ňu neoplatí čakať. Oveľa reálnejšie je využiť príležitosť a „užiť si.“ Som si vedomá, že to pravdepodobne nebolo myslené zle, ale podanie posolstva knihy ma sklamalo a dokonca tak trocha i pobúrilo. 
Nedávno som so sestrou po dlhom čase narazila na jednu staršiu pieseň od interpreta Toma Odella s názvom Grow Old with Me, v ktorej texte sa spievajú slová: 

Naše ruky síce zostarnú 
a naše telá sa zmenia, 
ale my ostaneme navždy rovnakí. 

A vtedy mi povedala, citujem ju: „Ten text vo mne prebudil spomienku na dvoch drobných, na pohľad schátraných starých manželov. Sedeli spolu na lavičke pred svojim domom. Starček strážil trasúcu sa dlaň svojej ženy v tej svojej a keď sa na seba usmiali, vrásky na ich perách vytvárali obrazy stoviek úsmevov, s ktorými sa spolu každé ráno prebúdzali a každý večer zaspávali. Ich láska bola pokojná a hlboká, pretože keď sa pozerali do svojich tvári, nevideli dokonalú krásu zovňajšku, ale dokonalú krásu duše človeka, ktorého milovali pre to, akým bol a nie, ako vyzeral.“ (...no nie je úžasná?!
Aj vďaka slovám mojej sestry som presvedčená, že pravá láska existuje a aj keď sa doba zmenila, nechcem, aby som sa zmenila i ja.
And our hands they might age
And our bodies will change
But we'll still be the same
As we are
(Tom Odell, Grow Old with Me)
Moje hodnotenie
Poďakovanie
Veľmi pekne ďakujem autorke, že sa mi knihu rozhodla venovať

10 komentárov:

  1. Súúhlas. Veľký súhlas. :D Jooj, keby si vedela ako mi je to ľúto. Na knihu som sa veľmi tešila, no vôbec mi nesadla. Keby si ju autorka ešte párkrát prečítala a dopilovala, verím, že by to bolo super. :) Presneee- tá krása a neustále vychvaľovanie mi liezlo na mozog. Nenávidím to. A klišé scény takisto. A ten Michael....... Mne zase vadilo aj prelínanie Ruperta a Cecílie a Alexy a Andreasa. Bola som mimo a nevychutnala si nič. Dokonca som zistila, že jednu pasáž som ani nepochopila. Celý čas som bola v tom, že Alexin brat nabúral do auta Andreasovi, ktorý ju pozval na kávu. A až keď ma Mirka opravila, zistila som, že som to nepochopila. :D :D Som úplne mimo. :D
    Skvelá recenzia. A tá fotkaa, joj. :) A najviac zo všetkého ma rozčuľovala tá debilná väzba, ktorá mi liezla na nervy... :D
    Maj sa krásne a prajem príjemné prázdniny. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj mne, veľmi preveľmi :( Spočiatku som si myslela, že to bude fajn, také oddychové čítanie, ale žiaľ, nakoniec to skončilo takto a mrzí ma to :/ Ale úprimnosť nadovšetko...
      Ja som sa tiež občas stratila :D Hlavne v tom príbehu o Rupertovi a Cecílii, ten ma veľmi nezaujal :/
      Ďakujem krásne♥♥♥ Aj za pochvalu recenzie aj za pochvalu fotky...od takého profesionála ako si ty to nesmierne poteší a veľmi si to vážim♥^.^♥
      Och, tá väzba, fú...však mám teraz chrbát knihy úplne zničený, celý je prehnutý a vyzerá to tak, akoby som s knihou veľmi zle zaobchádzala, čo teda nie je pravda, veď aj obal som si pre ňu spravila :D Myslím, že by malo vydavateľstvo skúsiť na tom trocha zapracovať a aspoň vydávať tie knihy väčšie alebo je neviem, ale táto väzba bola najhoršia, akú som kedy v rukách mala -_-
      Aj ty sa maj krásne a užívaj si leto♥ A ešte raz ďakujééém...

      Odstrániť
  2. Ahojte dievčatá, Mony a Bleise, ste veľmi šikovné blogerky a ja rešpektujem váš názor, samozrejme, že človeka to trošku mrzí, ale každý sa na veci i život ako taký pozeráme zo svojho pohľadu. Dúfam, že si ,,Dovoľ mi všetko.." nájde aj spokojných čitateľov . ;) Ďakujem za váš čas strávený pri mojom románe. Pekné prazdniny Vám prajem. <3 Mirka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Mirka, mňa to naozaj mrzí, skutočne. Ako som písala vyššie Bleise, spočiatku sa mi kniha naozaj páčila, ale nakoniec si moje sympatie nezískala, aj keď som veľmi chcela :( Verím, že kniha má už teraz svoj zástup fanúšikov, bola napísaná aj prevedená skvelo, len príbeh ma sklamal. A naozaj si neskutočne vážim, že si sa rozhodla mi knižku na recenziu poslať (a preto ma to mrzí ešte väčšmi), bola to pre mňa veľká česť :) Aj ja prajem krásne prázdniny, skvelo strávené leto a mnoho inšpirácie pre nové diela, nech sa darí :))

      Odstrániť
  3. Juuuj Mony, ja mám tak rada keď sa zlostíš alebo teda, poburuješ?:D Neviem nájsť to správne slovo, jednoducho keď ťa niečo tak znechutí, že necháš sarkazmu voľný priebeh, lebo inak to proste nejde. Nechcem tým zase povedať, že mi robí radosť, keď ti nejaká kniha nesadne, lebo ako každého správneho knihomoľa ma to naopak mrzí aj za teba (verím že chápeš kam som tým mierila). Som si však viac než istá, že tento román si dokáže nájsť aj takých čitateľov, ktorí ho budú milovať.:) Ak to dokázala kniha Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu....to koniec koncov ale ani nebudem porovnávať, pretože na to vlastne ani nemám oprávnenie, keďže Dovoľ mi všetko som nečítala.
    Chápem že si nechcela byť zlá a napokon si to ani nemyslím, lebo recenzia je napísaná naozaj umierneným tónom bez úmyslu nejako poškodiť. Cením si úprimnosť. Keď si človek jednoducho nepomôže, nemá zmysel sa pretvarovať a zase neverím, že existuje niekto, komu sa za celý život nepritrafila do ruky aspoň jedna kniha, ktorá mu nesadla. Ak áno, tak mu neverím ani slovo.
    Btw ten odsek na konci od Tvojej sestry.....♥*nádych, výdych*♥ Ten talent sa vo vašej rodine rozhodne dedí, vau, baby klobúk dole.:) Pozdravujem a prajem krásny zvyšok dňa.;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hahá, Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu...tú recenziu si pamätám! :D A mňa to naozaj mrzí, že to takto dopadlo, ale čo už, úprimnosť na prvom mieste ;) Nedalo sa inak. A medzi nami, túto recenziu som písala tak trikrát, pretože som s ňou nebola vážne spokojná a môj sarkazmus desil i mňa samú, skrátka to nebolo pekné ani správne. Avšak, čo sa týka Selekcie, tak to nie, to sa nedalo inak...a myslím, že takú recenziu, podobnú Selekcii, by som napísala aj na Červenú kráľovnú od Aveyardovej, to bol des a hrôza -_-
      Táto kniha mi nesadla, no napísaná bola fajn, tak milo a na oddych ako stvorená...no príbeh je už iná parketa :/
      Júj, však je skvelá! Stále jej hovorím, že je veľký talent a to sa tak poteší, keď jej poviem aj o tvojej chvále♥^.^♥ ĎAKUJEME krásne, veľmi, z celého srdca a aj ty sa maj krásne ;))

      Odstrániť
  4. Téééda. To bylo kruté :D Ale chápu. Mně nevadí, když někdo mluví o kráse. Jsem na to zvyklá a už to se mnou nic nedělá. Co mi ale vadí je to, když má někdo šablonu na ty krasavce a krasavice. Což tato autorka očividně má, podle tvého zmíněného popisu hlavního hrdiny.
    Já na pravou lásku věřím. Ale věřím i na to, že člověk se ti musí i fyzicky líbit, aby to fungovala. Jo vnitřek je důležitější, ale musí tě ten člověk prostě přitahovat. A rozhodně to neprobíhá jak v knížkách či filmech. Většinou. Ale na druhou stranu nevidím ani nic špatného se občas pustit ze řetězu a užít si :)
    Musím pochválit fotku, která je úžasná. A také nakladatelství, že vydal slovenskou autorku. Vždy ráda vidím, když svá země vydává i své autory a ne jen ty zahraničí.
    Knihu jsem nečetla a číst ani nechci. Téma by se mi líbilo, ale po tvém hodnocení si jsem jistá, že by mě nebavila.

    Gabux

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jój, práve som nechcela vyznieť kruto, ale sarkazmus som si nedokázala odpustiť, čo ma mrzí kvôli milej a sympatickej autorke :/ Ach, jaj...
      Ono to nevadí ani mne, ale aby som o tom čítala každú štvrtú stranu, stále dookola a aj tak všetko vyznieva falošne, a pritom sa to tvári skromne, a ešte aj tá šablónovitosť, fú, vtedy si neviem pomôcť :D
      Aj ja ^.^ Len ja som taký rojko, občas som uviaznutá vysoko v oblakoch :D A viem, že knižky a filmy sú nereálne, ale i tak v kútiku duše verím, že predsa len ten princ na bielom koni niekde je :) Avšak irónia tejto knihy spočíva v tom, že myšlienku ohľadom nereálnych dievčenských snov z kníh síce propagovala, no príbeh sám vyznel ako rozprávka, ktorá sa nikdy v reáli neodohrá. Z toho som bola zmätená, pretože akoby sama sebe protirečila O.o
      Ďakujem krásne♥^.^♥ A vydavateľstvo Elist je zamerané čisto na vydávanie kníh od slovenských autorov, čo taktiež chválim, lebo ich treba podporovať ;)
      Ktovie, na knihu si musí spraviť každý názor sám, môj už poznáš :D
      Prajem ti krásny deň ;))

      Odstrániť
  5. Ze začátku tvé recenze jsem si říkala,jo to je kniha pro mě. Ale další klišé, jeste ezoterika a bůh dohromady. Nevím no :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nuž, mňa kniha osobne sklamala, aj keď spočiatku vyzerala fajn. Každý si na ňu musí spraviť názor sám, človek nikdy nevie, možno by sa páčila ;))

      Odstrániť