Knižnica na kolesách/David Whitehouse

Originálny názov: Mobile Library
 Počet strán: 240
Jazyk: slovenský
Väzba: pevná väzba 
Vydavateľstvo: Fortuna Libri (2015)

Anotácia

DOJEMNÉ A ZÁROVEŇ TRAGIKOMICKÉ DOBRODRUŽSTVO CHLAPCA, KTORÝ UTEČIE Z MALÉHO RODNÉHO MESTA, ABY NAŠIEL SLOBODU, PRIATEĽSTVO, NO NAJMÄ RODINU. 

Bobby Nusku sa cíti osamelý. Noci trávi archivovaním stôp, ktoré po sebe zanechala jeho matka. So svojím jediným kamarátom Sunnym spriada plány, ako sa ochrániť pred šikanovaním chlapcov na ulici a pred svojím otcom. Keď sa Sunny musí odsťahovať, Bobbyho premkne obava, že už nemá nikoho blízkeho. Po čase stretne dvoch podobných vydedencov: Rosu, dievčatko s červenou trojkolkou, ktorého postihnutie priťahuje šikanovanie tých istých tyranov, ktorí terorizujú aj jeho, a Val, Rosinu mamu, osamelú rozvedenú ženu, ktorá je zamestnaná ako upratovačka mestskej pojazdnej knižnice. Vznikne medzi nimi hlboké porozumenie, navzájom si vyplnia prázdne miesta v živote. Puto medzi staršou ženou a chlapcom sa čoskoro stane terčom miestnych klebiet. Val príde o prácu a Bobbyho otec brutálne zbije. Keďže vedia, že ich nečaká nič dobré, rozhodnú sa ujsť aj s Rosou v knižnici na šestnástich kolesách. Trojica podnikne cestu po Anglicku v snahe nájsť lepší život a rodinu, ktorá jej chýba. Celonárodná naháňačka za posádkou knižnice na kolesách je až priveľmi skutočná a hrozí, že ukončí ich inak dokonalý sen. (zdroj)

Klady

Aspoň niečo sa našlo...Knižnica na kolesách sa pre mňa stala obrovitánskym sklamaním a nenašla som v nej takmer žiadne pozitívum. Bola som z nej totižto znechutená, nahnevaná, zaskočená a pri takom rozpoložení sa ťažko hľadá niečo, čoby aspoň trochu vyvrátilo tieto moje pocity. 
     Už som si myslela, že recenzia bude len o záporoch a po prvýkrát v živote v knihe nenájdem nič, čoby sa mi páčilo. Našťastie som si to nechala prejsť hlavou a usporiadala si myšlienky, ktoré mi kniha rozbúrila svojim strašným príbehom, až som si nakoniec spomenula, že je tu predsa len niečo, čo môžem považovať za skutočné plus (aj keď nepatrné, takmer umierajúce pri všetkých tých nezmysloch).
     Štýl písania, opisy i prirovnania nestáli za veľa a z niektorých mi prišlo doslovne zle (tu môže niekto namietať, že si autor nekladie servítku pred ústa, no podľa mňa, sa to dá i inak a nechcem v tomto prípade spoilerovať -_-) Znechutilo ma čítanie niektorých pasáží a aj keď viem, čo tým autor sledoval a hrdinovia predsa nemali ľahký život, chcelo sa mi z toho zvracať, alebo šklbať stránky z knihy, pretože si tá krásna obálka nezaslúži v sebe skrývať takú hrôzu. Ale i napriek tomu všetkému sa raz za čas objavili slová, ktoré boli vážne krásne, konečne s citom a ktoré zachránili aspoň malinkú časť príbehu i môj dojem z neho. Boli to myšlienky, ktoré ma prekvapili a podvedome mi dodali nádej, že sa to možno predsa len zlepší...nuž, opak je ako inak pravdou. No dobre, ešte niečo pozdvihlo túto knihu aspoň na jeden bod z piatich...časť s názvom Robot, detský príbeh pri ktorom mi v hlave vážne zaznelo Hallelujah!!!...no po chvíli sa aj tak všetko opäť rútilo z kopca, bez nádeje na záchranu...

Zápory

Tragikomické? To je vtip?...O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža (recenzia bude v nedeľu ;) ) bola úchvatná kniha, ktorej môžem prideliť podtitul tragikomické dobrodružstvo. Dokonca aj Muž menom Ove (recenzia TU) v sebe niesol istú dávku tragikomického dobrodružstva. Ale kde do kelu sa v tejto knihe ukrývalo tragikomické dobrodružstvo?! 
     Mala som sa smiať na tom ako kamarát kamarátovi láme nohu a iné časti tela, aby sa stal kyborgom? (síce tu je vcelku pekná myšlienka, no zle poňatá a vtipná už vôbec nie!) Alebo ako kradnú oblečenie starému manželskému páru, či nejaký papagáj škrieka "Návšteva"? Čo tam doparoma bolo smiešne, komické? Som taká nahnevaná! Ani jeden jediný raz  sa moje kútiky úst neskrútili do úsmevu, ani jeden jediný raz sa smiech nedral na povrchZväčša som len neveriacky pozerala na tie slová a ich význam, až som mala zdanie, že je to pre mňa ťažké čítanie, nevhodné, nie pre každého a hlavne nie pre mňa. 
     Chcela som s čítaním prestať a škoda, že som tak i nespravila. No nádej, že sa príbeh môže zlepšiť bola silná, pretože som knihe verila a nechcela si pripustiť, že nestojí za ten čas a trápenie sa s ňou. A keďže bývam tvrdohlavá, tak som sa zaťala a poslušne čítala ďalej. Neskôr som však čítala už len z toho dôvodu, aby sa mi vyvrátilo podozrenie, ktoré autor naznačil a zistila som postupom ešte niečo: Vôbec to nebolo ťažké čítanie, ani tragikomické, len čudné, nelogické a príšerné, o ktorom už nikdy viac nechcem počuť.

Postavy bez duše...Áno, hrdinovia to nemali ľahké, ich psychika bola v háji, ale i tak podľa mňa autor vôbec nevedel, kým jeho postavy sú a téma, ktorú si vybral bola preňho priťažká na spracovanie.  
     Vymyslel im ťažké osudy, vzal im dosť zo zdravého rozumu a spravil to tak, aby sme s nimi súcitili. Ale pozabudol, že to nestačí. Stvoril len figúrky, avšak nepridelil im dušu, srdce a charakter.
     Bola som z nich zmätená. Vôbec nemali stále črty, viem, tá psychika by tu mohla hrať svoju rolu, ale i tak, aby behom chvíle boli zrazu onaký bez vysvetlenia či udania dôvodu...z toho vznikal len poriadny zmätok. Nebolo to dobré, nič nebolo dobré!
     Viem si tento príbeh predstaviť ako námet pre film. Má všetko, čo taký "obstojný" film potrebuje: ťažké osudy hrdinov, citové vydieranie, nezvyčajná zápletka...ale tvorcovia by sa s tým museli veeeľmi pohrať, pretože ak by sa až príliš držali predlohy z knihy, tak je film odsúdený na zánik. Polovica ľudí by z kina odišla otrávená a znudená a tá druhá, ktorá by vydržala až do konca (mali by môj obdiv) by pocítila sklamanie, znechutenie a pocit krivdy, pretože za film vyhodili svoje peniaze. Tým chcem povedať...no...že to bolo vážne zlé a nikdy knihu nikomu neodporučím a ani mu nepoviem, nech to predsa len skúsi, pretože by ho možno zaujala....na to fakt nemám guráž -_-

Psychika v háji, logika tiež...Postavy boli mimo, niet sa čomu čudovať a aj keby som s nimi chcela súcitiť, pretože ich osudy majú blízku k realite, nedokážem to...ako som spomínala, nemali dušu, boli to len postavičky z knihy. A aby toho nebolo málo okrem nich bol úplne mimo aj príbeh. 
     Niekedy sa mi zdalo, akoby autor nútene vtesnal isté okamihy do situácie, pretože nevedel, ako ich tam inak vsunúť. A to pôsobilo veľmi rušivo, nehovoriac o tej vate (prázdnych miestach), ktoré udúšali dej ešte väčšmi. 
     Dosť často mi príbeh prišiel nelogický a naozaj veľmi nútene napísaný, nedomyslený a ťažko uveriteľný. Nudné, zdĺhavé, nelogické, hlúpe, otravné a ja neviem aké iné prídavné meno by som ešte priradila k tomuto dielu, no určite by nebolo kladné.

Zhrnutie

     Knižnica na kolesách ma zaujala vďaka čarovnej obálke a skvelej anotácii. Tešila som sa na ňu ako malá a s obrovskými očami sa do nej pustila. No už prvé vety vo mne spustili alarm, upozorňujúci, že niečo nie je v poriadku a zlepšenie sa nechystá. 
     Úvod bol na čítanie ťažký, veľmi chaotický a keď som sa ním presekala prišiel príbeh, ktorý ma veľmi nudil, odpudzoval, znechutil a hlavne nahneval tými nelogickými situáciami a bezduchými postavami. 
     Celé to bolo ako zlý sen, ktorý sa zmenil v nočnú moru a nebyť pár svetlých chvíľ, ktoré mi dodali akú takú nádej pokračovať v čítaní, vzdala by som to takmer na začiatku a aspoň by som sa vyhla tej spomínanej nočnej more. No dočítala som to a neodporúčam ju nikomu. I keď má každý iný vkus a možno som autora len nepochopila (ale to pochybujem), ale i tak kniha určite nie je pre každého (na čele so mnou) a čitateľský zážitok, či niečo do života, som vážne nepostrehla a musím povedať, že to bola iba strata času
     Pre mňa je to najhoršia prečítaná kniha vôbec a môžem len ďakovať tomu, že som ju mala vypožičanú, inak by som si teraz o ňu trieskala hlavu, potom z nej vytrhala stránky a nechala si iba obal knihy ako dekoráciu. Znie to barbarsky, viem, ale v tomto prípade nemám voči tomu žiadne výčitky svedomia.

Moje hodnotenie
Zdroj obrázka
http://www.knihysova.sk/kniha/63798/kniznica-na-kolesach

4 komentárov:

  1. Fu, tak ty tú knihu asi fakt neznášaš :D ... Každopádne super recenzia a som rada, že o nič neprichádzam, keď si túto knihu neprečítam. :) Neviem, či som ti so už spomínala, ale veľmi sa mi páči spracovanie tvojich recenzií :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, k srdcu mi veru neprirástla :D A ďakujem krásne, veľmi si to vážim ♥ ^.^ ♥ Ja sa s nimi rada hrám a keď sa ich úprava páči, tak to je pre mňa obrovskou odmenou...ešte raz veľká vďaka :D

      Odstrániť
  2. Čítala som a musím povedať, že sa s tebou zhodnem. Pri tej nelogickosti ma úplne šokoval začiatok knihy, kedy sme vlastne vedeli ako to skončí. To bol pre mňa osobne prvý šok a vtedy som mala nutkanie prvýkrát odložiť knihu. Nakoniec som ju neodložila a čítala som ju vyše mesiaca, čo je jasný odkaz, aký som z nej mala pocit. Samozrejme súhlasím s tou tragikomédiou, ktorá by sa len ťažko dala vyjadriť slušne. A tiež znudené postavy, bez emócií. Myslím, že si to veľmi pekne opísala a je vidno na recenzii naozaj tvoje pocity :P

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Musím sa priznať, že aj ja som ju čítala pomaly mesiac a som prekvapená, že som ju i dočítala. Veru, sklamala ma a z recenzie je to aj cítiť...ako som spomínala, nepáčilo sa mi takmer nič a autor ma sklamal na plnej čiare -_- Ako vravíš, už len ten úvod bol nanič...nuž, aj také knihy sú, len škoda, že som jej tak verila, keby že nie, tak by ma to sklamanie menej bolelo :/

      Odstrániť

Mony's bookshelf: read

In the Field of Grace
Harvest of Rubies
Perla v piesku
While We're Far Apart
Jonathan Livingston Seagull
Muž menom Ove
Kým hviezdy svietia
Jednou ano, dvakrát ne
Enderova hra
Selekcia
Skúška ohňom
Drozdajka
Hry o život
Smrteľný chaos
Rozvaliny Gorlanu
Korisť
Lov
Atramentové srdce
Oceán na konci ulice
Záhrobná kniha


Mony's favorite books »
© Mony, 2015-2017. Používa službu Blogger.