Šálku čaju a SLOVENSKÚ knihu, prosím.../10 (...rozhovor s Andreou Novosedlíkovou...)

Spoločný projekt od Slávky a Mony

Projekt venovaný slovenským autorom a ich tvorbe. Spoznajte ich spolu s nami ;)

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°
Čo nám o sebe prezradíte?
Detstvo som strávila v malej dedine v nitrianskom okrese - Rumanová a v súčasnosti žijem v Meste ruží ─ v Hlohovci. Narodila som sa v znamení Rýb, milujem svoju rodinu, vodu, slnko, a keby sa dalo, strávila by som život na brehu mora s knihou v ruke. K ďalším mojím záľubám patrí cestovanie, spoznávanie nových krajín a ľudí. Príbehmi sa snažím poukázať na to, že cesta za šťastím nemusí byť vždy iba priama a jednoduchá. Aj keď sa niektoré veci na prvý pohľad zdajú byť nedosiahnuteľné, je však lepšie pokúsiť sa priblížiť k svojmu snu aj za riziko neúspechu, ako neskôr ľutovať premárnenú šancu. Som autorkou troch románov - Nesmiem to vzdať (Motýľ 2008), Prebúdzanie (Ikar 2010) a Až čas ukáže (Ikar 2015).

...každý autor je iný a každý vloží do príbehu aj kúsok zo seba...

1. Písanie je jednoznačne čarovné. Všetko, čo máte na srdci, čo ste videli, počuli a čo vám fantázia pošepká, pretvoríte do slov a tým dáte príbehu nesmrteľný život. Tvoríte, vymýšľate, prerábate, hráte sa so slovami. Príbeh ožíva a vy sa s ním môžete podeliť s ostatnými a dúfať, že sa im zapáči. No k samotnému písaniu vedie dlhá cesta a nie každý sa po nej odhodlá hneď kráčať. Na životnej ceste sa naskytá množstvo križovatiek a odbočiek, ktoré smerujú inam než túžba vášho srdca, vždy však záleží na vašom rozhodnutí. Kedy ste sa vy rozhodli, že budete spisovateľom? Kedy prišiel ten impulz niečo napísať a kto sa stal prvým čitateľom, ktorý mohol nahliadnuť na vami popísané hárky papiera?
Pravdou je, že som nikdy nesnívala o tom, že raz napíšem knihu. Vyrastala som v malej obci a na základnej škole neboli možnosti záujmových krúžkov. Mojimi prvými dotykmi s písaním boli iba slohové práce. V dospelosti som mala dosť zdravotných problémov a po absolvovaní liečby v nemocnici som svoje zážitky z nej s riadnou dávkou irónie opísala kamarátke do mailu a ona mi na to odpísala: „Ty by si sa uživila aj ako tvorca fejtónov“. Žiadny fejtón som síce nenapísala, ale to bol akýsi spúšťací impulz k tomu, aby som si ako 28-ročná sadla za počítač a po troch úpravách vznikla konečná podoba románu Nesmiem to vzdať.
Prvým čitateľom mojich prác je moja mama a kritikmi ─ najlepšie kamarátky.

2. V živote sú zlé i dobré dni. Šťastné aj smutné okamihy. Úspechy, no zároveň nechýbajú i neúspechy. Myslím, že cesta za vydaním knihy nie je ľahká a aj keď je autor presvedčený, že jeho príbeh stojí za prečítanie, nie každý s ním môže zdieľať rovnaký názor. Začiatky sú ťažké. Ako to bolo s vami a s vaším prvým pokusom o vydanie knihy? Bol úspešný alebo naopak nie? Aký ste mal pocit z toho, že sa to môže ale aj nemusí podariť?
Prvý pokus o rukopis mal asi štyristopäťdesiat strán a vydavateľstvo ho odmietlo s odôvodnením, že to nie je to pravé orechové, a mám sa naučiť písať s disciplínou, maximálne na stodeväťdesiat strán. O niečo som teda román skrátila, ale ešte stále mal viac ako tristopäťdesiat strán. Na internete som si našla telefónne čísla iných dvoch vydavateľstiev a skúsila som do nich zavolať, či berú rukopisy. V tom prvom mi telefón ani nezodvihli, nuž som si povedala, hop alebo trop a zavolala na druhé číslo. Tam mi povedali, že ho mám poslať. A podarilo sa. ☺ Ak by som mala zhrnúť pocity, najskôr to bolo o trpezlivosti, a potom o radosti.

3. Každý človek je iný, s iným charakterom i zmýšľaním. Ako povedal Denver Moore: "Veď všetci sme rovnako iní..." A to je dobré, pretože vďaka tomu môžeme čítať o príbehoch lásky, strastiplných dobrodružstvách, nevyriešených zločinoch, či o drakoch a elfoch. Myslím, že každý spisovateľ píše o tom, čo má rád a na čo chce poukázať. No potrebuje aj postrčenie a tým je inšpirácia. Kto, alebo čo je vašou inšpiráciou a kde ju dokážete načerpať? Čo je vašim hnacím motorom v písaní?
Píšem spoločenské romány, teda to, čo sa odohráva v živote, preto je mojou inšpirácia všetko, čo sa deje naokolo. Ľudia, ich všedné i nevšedné každodenné zážitky, starosti i radosti, problémy i šťastné náhody – dotváram, rozvíjam ich fantáziou, vkladám do deja, hrám sa s postavami... a príbeh je na svete. A čo je mojím najväčším hnacím motorom? Keď moja kniha osloví čitateľa a po prečítaní posledného riadku nemá pocit, že za ňu vyhodil peniaze zbytočne. A ak po záverečnej bodke príbehu v ňom ešte chvíľu silno rezonuje dej, osudy hrdinov a on sa zamyslí nad tým, či by sa to mohlo stať i jemu a uvažuje, akoby sa zachoval v danej situácii. Vždy ma poteší pekná recenzia alebo milé slová čitateľa pri osobnom stretnutí, že sa mu príbeh páčil a niečo mu dal. Vtedy viem, že moja snaha - krivenie chrbtice, namáhanie očí a čas – more času stráveného pri počítači, nebola zbytočná. Že to stálo za to.

4. Myslím, že sa naskytnú chvíle, keď má spisovateľ problém pokračovať v písaní príbehu. Akoby sa znenazdajky vynoril obrovský tehlový múr, ktorý nevie obísť a nemá síl ho zničiť. Stalo sa vám už niekedy niečo podobné? Písali ste, no zrazu ste sa ocitli pred prekážkou a nevedeli kadiaľ ísť, čo robiť? Ak áno, ako ste to nakoniec prekonali?
Stalo sa mi, že som narazila na pomyselný "tehlový múr" a nedalo sa cezeň prejsť. Jednoducho som vtedy tú pasáž vynechala a pokračovala ďalej. Keď som sa k nej neskôr vrátila, mala som už istý nadhľad, akosi to prišlo samo a pomyselný múr sa rozsypal. Alebo som si spravila niekoľkodňovú pauzu. Zavolala som kamarátke a medzi rečou sme prebrali, ako by sa ona postavila k problému, ktorý som riešila v rukopise. A to ma nakoplo... :)

5. Mnoho čitateľov ale i spisovateľov má svoj vzor v písaní. Niekoho, kto ich svojou tvorbou zasiahol natoľko, že sa rozhodli napísať svoj vlastný príbeh. Alebo čítali knihu, ktorá im zmenila pohľad na svet. Aj vy máte svoj vzor v písaní? Aká je vaša obľúbená kniha či knižná séria, ktoré považujete za to najlepšie, čo ste kedy čítali?
Čítam veľa, ale nemám spisovateľský vzor. Knihy pre mňa predstavujú predovšetkým svet fantázie a ja žijem reálny život, preto sa nedá povedať, že niektorá ovplyvnila môj pohľad na svet. Vyrastala som na Jane Eyrovej a pamätám si, že prvá knižka, ktorú som si z vreckového kúpila, bola od Joy Fieldingovej Uteč, Jane! V poslednom období som sa zamerala na diela slovenských autorov a tiež nemám toho naj. Každý autor je iný a každý vloží do príbehu aj kúsok zo seba.

6. Písanie je vášňou. Dokáže človeka odpútať z reality a vďaka fantázii ho urobiť pánom vlastného sveta. Umožňuje mu vytvárať nové postavy, príbehy, ukázať druhým svoj pohľad na svet... deliť sa o to, čo má rád, ale i to, čo ho zarmucuje. Písanie vytvára nikdy nekončiace možnosti a spolu s knihami má veľkú moc zmeniť človeku život. Čo vy a písanie? Čo pre vás znamená a ako knihy zmenili/obohatili váš život?
Písanie je pre mňa relax po práci. Vnorenie sa do sveta fantázie a aj keď som opisovala skutočný príbeh, mojím zámerom nebolo, aby v knihe ľudia spoznali toho, kto sa so mnou podelil o svoju časť života a ukazovali si naň prstom. Preto bolo potrebné príhodu, niektoré okolnosti trochu pozmeniť, rozvinúť a dotvoriť. Musela som si predstaviť samu seba, to, ako by som v danej situácii konala, aj ako negatívny hrdina. Písanie ma obohacuje o nové vedomosti, ktoré sú potrebné doštudovať si k tomu, aby bol dej čo najautentickejší.

7. Niekedy sa mi zdá, že v slovenskej knižnej blogosfére takmer nik nečíta, alebo nevenuje dostatočnú pozornosť slovenskej tvorbe. Priznávam sa, že ani ja nie som výnimkou, ale určite to chcem zmeniť. Myslíte si, že o slovenské diela je dostatočný záujem? Ak nie, čo myslíte, kde nastala chyba? Ako by sa dalo ukázať, že i naši spisovatelia majú čo ponúknuť a ich diela stoja za to?
Podľa mňa je to skôr sila zvyku. Treba siahnuť po knižke slovenského autora a človek si spraví svoj názor, či to bolo prvý a posledný raz, alebo si kúpi i ďalšiu knihu. A možno je to aj v tom, že v poslednom období sa v príbehoch dosť používajú vulgarizmy, čoho ja nie som zástancom. Krásna literatúra má zostať krásnou a aj zahraniční autori sa im snažia vyhýbať.

8. Len tak zo zvedavosti. Pripravujete do budúcna niečo nové, čo sa týka vašej tvorby? Ak áno, môžete nám prezradiť niečo bližšie?
Je to naozaj niečo nové. Doteraz som sa zameriavala na spoločenské romány a teraz som sa pustila do trileru. Uvidíme, ako budem pokračovať, a či sa mi bude páčiť alebo nie, nechám sa aj sama prekvapiť. ☺


Ďakujem veľmi pekne za poskytnutý rozhovor 
:)

Tvorba



Hanka Brečtanská pracuje ako účtovníčka v súkromnej firme. S manželom Denisom a dcérkou Deniskou ešte donedávna viedli bežný život, ktorý narúšali len nezhody so svokrou. Po piatich rokoch manželstva sa však Denisovo správanie mení a Hanka si kladie otázku, čo sa to stalo s ich životom. Denis je od istého času posadnutý myšlienkou žiť v Južnej Afrike. Vzdá sa dobre plateného miesta a chce sa presťahovať za vidinou raja. Hanka však váha, prestáva veriť vlastnému mužovi a bojí sa vytrhnúť dcéru zo známeho prostredia. Stačí však zopár nestrážených sekúnd, drobná séria zhôd a náhod a do ich života kruto zasiahne nehoda.



°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°


Nezvyčajný príbeh Diany, ktorá dlho trpí komplexom menejcennosti, sa nesie v dvoch časových rovinách. Mladá žena sa po strate dieťaťa ocitne v nemocnici. Pod vplyvom udalostí sa jej podvedomie nechce prebudiť zo spánku a v spomienkach hľadá odpoveď na otázku, čo sa to porobilo s jej životom. Nie tak dávno sa plachá, nevyrovnaná Diana napriek matkinmu nesúhlasu vydala za Kamila, muža s prázdnymi vreckami, ale veľkým srdcom. Kamil jej ponúkol porozumenie, lásku a istotu. A najmä očividne miloval každý kilogram navyše na jej plnom tele. Žiaľ, nedostatok prostriedkov pomaly, vytrvalo nahrýza Dianin rodinný život. Zdá sa, že aj Kamil sa nejako mení... Zvíťazí neistota a čoraz väčšie podozrenie nad vierou a odhodlaním ubrániť svoju lásku?


°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°





Dokázali by ste v sebe objaviť silu na prekonanie bolesti po strate najdrahšej osoby? Dokázali by ste znova žiť, pracovať, milovať a vnímať svet? Ale nenadarmo sa hovorí, že čas všetko zahojí...a najmä keď Patrik stojí za to, aby ženy o neho prejavili záujem. Samostatné príbehy Patrika a Antónie sa v knihe stretnú, aby sa mohlli naplniť ich túžby...






(Zdroje obrázkov kníh a anotácii k nim: http://www.martinus.sk/knihy/autor/Andrea-Novosedlikova/)

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

© Mony, 2015-2017. Používa službu Blogger.

Mony's bookshelf: read

In the Field of Grace
Harvest of Rubies
Perla v piesku
While We're Far Apart
Jonathan Livingston Seagull
Muž menom Ove
Kým hviezdy svietia
Jednou ano, dvakrát ne
Enderova hra
Selekcia
Skúška ohňom
Drozdajka
Hry o život
Smrteľný chaos
Rozvaliny Gorlanu
Korisť
Lov
Atramentové srdce
Oceán na konci ulice
Záhrobná kniha


Mony's favorite books »