Šálku čaju a SLOVENSKÚ knihu, prosím.../07 (...rozhovor s Miroslavom Búranom...)

Spoločný projekt od Slávky a Mony

Projekt venovaný slovenským autorom a ich tvorbe. Spoznajte ich spolu s nami ;)

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°
Čo nám o sebe prezradíte?
Otázkam o sebe sa snažím väčšinou vyhnúť, pretože sa chcem prezentovať najmä mojou tvorbou, ale pár základných informácií vám prezradím. Som slobodný, mám tridsaťsedem rokov a pochádzam z Jablonice, kde žijem aj pracujem. Okrem písania poézie a prózy sa venujem amatérskemu fotografovaniu. Najmä teraz na jeseň, keď príroda hýri farbami, je stále čo fotiť. Inak som úplne obyčajný chlap, ktorý si rád zájde do kina, do divadla alebo na koncert. Snažím sa veľa čítať, najmä poéziu, ale nepohrdnem ani dobrou prózou. Pokiaľ mám čas, chodievam do prírody, čo sa odzrkadľuje aj v mojej tvorbe, najmä v tej poetickej, ale opisy prírody, samozrejme, využívam aj v próze. Pokiaľ ide o moje diela, je dosť ťažké povedať, pre akú vekovú kategóriu sú určené. Nerád by som ich nejako zaškatuľkoval, no čo sa týka poézie, myslím si, že stredoškoláci by mohli mojim básňam porozumieť a podobne je to aj s prózou. Primárne sa ale snažím osloviť bežných dospelých čitateľov, hoci na druhej strane mám pripravenú aj detskú zbierku básní, ktorá ale zatiaľ nevyšla a je určená deťom do 12 rokov. Hlavným motívom mojej tvorby je život človeka, teda sú v ňom zachytené rôzne fázy prežívania. Od pozitívnych (šťastie) až po negatívne (smútok) emócie. Možno to bude znieť ako klišé, ale najväčšou emóciou je, a vždy bude, láska. Takže okolo tejto témy sa točí celá moja tvorba. Či už v pozitívnej, alebo negatívnej rovine.

...písanie je pre mňa únikom zo sivej reality...

1. Písanie je jednoznačne čarovné. Všetko, čo máte na srdci, čo ste videli, počuli a čo vám fantázia pošepká, pretvoríte do slov a tým dáte príbehu nesmrteľný život. Tvoríte, vymýšľate, prerábate, hráte sa so slovami. Príbeh ožíva a vy sa oň môžete podeliť s ostatnými a dúfať, že sa im zapáči. No k samotnému písaniu vedie dlhá cesta a nie každý sa po nej odhodlá hneď kráčať. Na životnej ceste sa naskytá množstvo križovatiek a odbočiek, ktoré smerujú inam než túžba vášho srdca, vždy však záleží na vašom rozhodnutí. Kedy ste sa vy rozhodli, že budete spisovateľom? Kedy prišiel ten impulz niečo napísať a kto sa stal prvým čitateľom, ktorý mohol nahliadnuť na vami popísané hárky papiera?
Čo sa týka mojich tvorivých začiatkov, túžbu písať som v sebe objavil až v dospelosti, konkrétne počas základnej vojenskej služby. Bol som vtedy odstrihnutý od svojich blízkych a mal som dosť času na premýšľanie o živote. Keďže vtedy neboli žiadne mobilné telefóny, ani tablety, s priateľmi a rodinou som komunikoval iba klasickou, listovou korešpondenciou. Popri písaní listov som začal písať svoje prvé básne. Myslím, že mojim prvým čitateľom bol jeden z vtedajších spolubojovníkov. Inak, v súvislosti s prózou počas tvorivého procesu nerád dávam nahliadnuť do rozpísaného rukopisu. Až keď je dielo hotové, posielam ho pár známym, ktorí sa k nemu postupne vyjadria a napíšu mi svoje postrehy. Takže spätná väzba je pre mňa veľmi dôležitá.

2. V živote sú zlé i dobré dni. Šťastné aj smutné okamihy. Úspechy, no zároveň nechýbajú i neúspechy. Myslím, že cesta za vydaním knihy nie je ľahká a aj keď je autor presvedčený, že jeho príbeh stojí za prečítanie, nie každý s ním môže zdieľať rovnaký názor. Začiatky sú ťažké. Ako to bolo s vami a s vaším prvým pokusom o vydanie knihy? Bol úspešný alebo naopak nie? Aký ste mali pocit z toho, že sa to môže, ale aj nemusí podariť?
Priznám sa, že som si prešiel  presne tým istým procesom ako väčšina autorov, teda aj moje novely boli niekoľkokrát odmietnuté. Samozrejme, že pre autora je to veľmi skľučujúce a demotivujúce, ale netreba sa nechať odradiť, treba písať ďalej a ono to raz vyjde. A ak by to náhodou nevyšlo, nič sa nedeje, život ide ďalej. Myslím si, že písanie je jednou z najkrajších záľub. Ja som sa však nevzdával a neustále som oslovoval vydavateľov, až sa mi podarilo nájsť takého, ktorému sa moje dielo zapáčilo a bol ochotný vydať ho. Prišlo to v čase, keď som už takmer nedúfal a bol som rozhodnutý venovať sa výlučne písaniu poézie. Úplne inú kategóriu tvorí poézia, ktorá sa veľmi nepredáva, takže je pre komerčné vydavateľstvá nezaujímavá. Odhliadnuc od známych básnikov je takmer nemožné vydať poéziu bez vlastných nákladov. Keď som teda chcel vydať zbierku básní, musel som si financie zaobstarať sám. Až keď som ich získal, mohol som osloviť konkrétneho vydavateľa.

3. Každý človek je iný, s iným charakterom i zmýšľaním. Ako povedal Denver Moore: "Veď všetci sme rovnako iní..." A to je dobré, pretože vďaka tomu môžeme čítať o príbehoch lásky, strastiplných dobrodružstvách, nevyriešených zločinoch či o drakoch a elfoch. Myslím, že každý spisovateľ píše o tom, čo má rád a na čo chce poukázať. No potrebuje aj postrčenie a tým je inšpirácia. Kto alebo čo je vašou inšpiráciou a kde ju dokážete načerpať? Čo je vaším hnacím motorom v písaní?
Opäť použijem to isté klišé, ale mojou najväčšou inšpiráciou je sám život. Všímam si všetko, čo sa v mojom okolí deje. Myslím si, že väčšina spisovateľov má dobre vyvinutý pozorovací talent, takže stačí mať otvorené oči a život nám prinesie mnohokrát také  situácie, o ktorých sa nám ani nesníva. Samozrejme, treba mať aj fantáziu a predstavivosť, lebo bez nich by písanie nebolo zaujímavé. Autori radi prikrášľujú svoje postavy tak, aby boli zaujímavejšie, výnimočnejšie. Myslím si, že najväčším hnacím motorom je spätná väzba. Pokiaľ sa moja báseň, prípadne novela páči čo len jednému čitateľovi, má to moje písanie zmysel a ženie ma to vpred.

4. Myslím, že sa naskytnú chvíle, keď má spisovateľ problém pokračovať v písaní príbehu. Akoby sa znenazdajky vynoril obrovský tehlový múr, ktorý nevie obísť a nemá síl ho zničiť. Stalo sa vám už niekedy niečo podobné? Písali ste, no zrazu ste sa ocitli pred prekážkou a nevedeli, kadiaľ ísť, čo robiť? Ak áno, ako ste to nakoniec prekonali?
V tvorivom procese občas bývajú chvíle, keď autor pochybuje a premýšľa, kadiaľ ísť, kam príbeh posunúť. Aj mne sa párkrát stalo, že som zapochyboval, ale našťastie som to vždy prekonal. Niekedy stačí na chvíľu vypnúť, nepísať, nechať si ten príbeh v hlave uležať a ono to prejde.

5. Mnoho čitateľov, ale i spisovateľov má svoj vzor v písaní. Niekoho, kto ich svojou tvorbou zasiahol natoľko, že sa rozhodli napísať svoj vlastný príbeh. Alebo čítali knihu, ktorá im zmenila pohľad na svet. Aj vy máte svoj vzor v písaní? Aká je vaša obľúbená kniha či knižná séria, ktorú považujete za to najlepšie, čo ste kedy čítali?
Ovplyvnilo ma viacero kníh a autorov. Z prózy sa mi veľmi páči Tisícročná včela od Petra Jaroša, je to klasika, ktorá poukazuje na život obyčajných ľudí , o čo sa pokúšam aj ja v mojej tvorbe. Ďalej sa mi veľmi páčia knihy od Leopolda Laholu, asi najznámejšou je novela Rozhovor s nepriateľom, čiže medzivojnové literárne obdobie mi je veľmi blízke. Zo svetovej literatúry mám rád diela od Ericha Maria Remarqua, konkrétne Víťazný oblúk. V poézii je mojou najobľúbenejšou autorkou Mila Haugová, ktorá zasa veľmi ovplyvnila moje poetické vnímanie a pohľad na svet.

6. Písanie je vášňou. Dokáže človeka odpútať od reality a vďaka fantázii ho urobiť pánom vlastného sveta. Umožňuje mu vytvárať nové postavy, príbehy, ukázať druhým svoj pohľad na svet...deliť sa o to, čo má rád, ale i to, čo ho zarmucuje. Písanie vytvára nikdy sa nekončiace možnosti a spolu s knihami má veľkú moc zmeniť človeku život. Čo vy a písanie? Čo pre vás znamená a ako knihy zmenili/obohatili váš život?
Písanie je pre mňa únikom zo sivej reality. Ocitám sa tak v situáciách, v ktorých sa v mojom civilnom živote zrejme nikdy neocitnem. Vydaná kniha je pre mňa splneným snom.

7. Venujete sa písaniu poézie. Aké témy rozoberáte vo vašich básňach, komu sú venované a ako by ste navnadili/nalákali mladých čitateľov na svoju tvorbu?
Čo sa týka mojej poézie, povedal by som, že poéziou vravím to, čo by som inak nepovedal. Držím sa bežných tém, akými sú láska, sklamanie, ale nevyhýbam sa ani téme smrti. Môj štýl by som charakterizoval ako klasickú poéziu, v ktorej dominuje obraznosť. Snažím sa do krátkej formy vtesnať silnú myšlienku, ktorá býva často ukrytá za metaforami. S výnimkou básní pre deti používam výlučne voľný verš. Čiže moje básne sú určené každému čitateľovi, ktorý rád hľadá skryté významy.

8. Len tak zo zvedavosti. Pripravujete do budúcna niečo nové, čo sa týka vašej tvorby? Ak áno, môžete nám prezradiť niečo bližšie?
Ako som už spomínal, mám pripravenú zbierku detských básní, ktorej vydanie som ale pre vysoké náklady dočasne odložil. Zatiaľ mám od vydavateľa prisľúbené vydanie druhej novely a mám pripravenú aj ďalšiu básnickú zbierku, takže ak mi bude šťastie priať, tak by mi v budúcom roku mohli vyjsť dve knihy.

Ďakujem veľmi pekne za poskytnutý rozhovor 
:)

Tvorba


Zbierka Štyri ruky života je obrazom života dvoch ľudí ( štyroch rúk). Začína to narodením, pokračuje spoznávaním, spolunažívaním a celé sa to končí smrťou. Je to lyrická poézia čerpajúca námety najmä zo života. V básňach plných obrazov znázorňujem pozitívne pocity (akými sú láska, vášeň, vzplanutie), ale zároveň aj negatívne pocity (hnev, sklamanie, smútok). Zbierka je akousi poskladanou zložkou emócií.






°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°


Poézia má stále svoje čaro. Táto zbierka vybraných básní od deviatich autorov chce ísť proti prúdu... potvrdzuje totiž, že aj básne sa čitateľovi môžu dostať pod kožu, inšpirovať ho a vyniesť na krídlach do výšin, z ktorých je na svet úplne iný pohľad.

Autori: Miroslava Ábelová, Tono Mello, Ivana Drábová, Richard Miške, AmiaTamealla, Miroslav Búran, Penelope Toomey, Strix, Michal Pivarči





°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°








V poradí druhá zbierka Miroslava Búrana, dovoľuje čitateľovi nahliadnuť trocha hlbšie do mužského sveta...


… vylievať slová z úst
ako kyselinu
ktorá páli bodliak
v tvojej záhrade
aj keď ty si inde
s iným básnikom
držať sa slova
keď už si pár rokov nemá

rána tmavšie ako noci
pomaly umierajú
vonku sa plazí deň
fajčí a vykašliava dym
dotýkam sa jelše pred domom
uhýba vzpína sa 

vzďaľuješ sa mi
a ja ostávam ležať v podkroví
chcel som sa iba
nadýchnuť z tvojich úst …
Miroslav Búran

                      
°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°
Schizofrénia. Choroba našej doby. Dve mysle v jednom tele… Dá sa s takouto chorobou žiť? A aká je kvalita takéhoto života? S touto chorobou žijú ľudia okolo nás, stretávame ich denne a pritom vôbec netušíme, čo sa práve v ich mysli odohráva. Navonok vyzerajú ako ostatní ľudia. Ale vnútro…. Je rozdvojené. Nemá pokoj. A tie hlasy, myšlienky… Ako sa len z nich nezblázniť…. Aj o tomto rozpráva príbeh tejto knihy.

Ondrej a Juraj sú kamaráti z detstva. Každý z nich si žije svojim vlastným životom, až kým Ondreja nezasiahne nečakané úmrtie v rodine. 
Rozhodne sa teda vrátiť naspäť do rodného mesta a zistiť nevyjasnené okolnosti smrti. Tam sa opäť stretáva s Jurajom a s jeho bývalou priateľkou Lenkou, ktorá je zároveň jeho spolužiačkou. Ich vzťahy sa po Ondrejovom návrate domov nečakane zamotávajú. Za pomoci polície zisťuje, kto je skutočne zodpovedný za smrť v rodine. Vzťahy medzi priateľmi sa zdramatizujú až do krajnosti. Z priateľov sú razom nepriatelia. Napokon nič nie je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá…

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°
Autora môžete nájsť aj na jeho FB stránkach TU a TU ;)
(Zdroje obrázkov kníh a anotácií k nim: http://www.martinus.sk/knihy/autor/Miroslav-Buran/)

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

© Mony, 2015-2017. Používa službu Blogger.

Mony's bookshelf: read

In the Field of Grace
Harvest of Rubies
Perla v piesku
While We're Far Apart
Jonathan Livingston Seagull
Muž menom Ove
Kým hviezdy svietia
Jednou ano, dvakrát ne
Enderova hra
Selekcia
Skúška ohňom
Drozdajka
Hry o život
Smrteľný chaos
Rozvaliny Gorlanu
Korisť
Lov
Atramentové srdce
Oceán na konci ulice
Záhrobná kniha


Mony's favorite books »