Šálku čaju a SLOVENSKÚ knihu, prosím.../05 (...rozhovor s Kristínou Ježovičovou...)

Spoločný projekt od Slávky a Mony

Projekt venovaný slovenským autorom a ich tvorbe. Spoznajte ich spolu s nami ;)

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°
Slovíčko na úvod...
Čo by ste o sebe čitateľom prezradili?
Som veľká trémistka a niekedy mám problém hovoriť s cudzími ľuďmi, najmä s mužmi. Snažím sa svoju hanblivosť prekonávať. Ale zasa čím dlhšie niekoho poznám, tým som otvorenejšia a nemám problém i s bezprostrednou úprimnosťou. No, ale to nesúvisí s čitateľmi... alebo áno? Teda z toho vyplýva, že ak niekto príde napríklad na tri besedy so mnou, tak na tretej budem už normálna :D Moja sestra tvrdí, že keď som nervózna, pôsobím niekedy namyslene. Prepáčte mi to.
Moju tvorbu ovplyvnili filmy i knihy – od červenej knižnice po klasiku. V detstve, no najmä v puberte som pozerala veľa hororov (zviezla som sa pri starších súrodencoch) a vždy som sa rada bála. A raz som si potajme, tuším som mala 9 rokov, pozrela kúsok porna, ktoré naši zle ukryli. I vďaka tomu som v puberte prečítala desiatky lovestoriek, ktorými som sa chcela utvrdiť, že sex môže byť aj o láske. Inak ten film sa volal Študentky a „učil“ ich jeden, nie príliš pohľadný muž. Vtedy som si uvedomila, že muž nepotrebuje byť pekný na to, aby mal hoci štyri ženy naraz. A že na ženy sú kladené omnoho väčšie nároky. A jednako, že... Možno sa raz táto úvaha objaví v nejakej mojej ďalšej knihe. Dúfam, že si moji rodičia neprečítajú tento rozhovor :D :D :D
Čo máte rada aj okrem písania?
Jedlo. Vždy som mala rada dobré jedlo a chutné koláče. Nešportujem... hm a áno... rada spievam. Sama pre seba. S mojim dcérami. Občas si naspievam piesne, ktoré mám rada, na mobil. Najmä tie od mojej obľúbenej skupiny – Hurts. Neznie to zle, no na Superstar to nie je. Možno ich raz zverejním, aj keď si nemyslím, že by to chcel niekto dobrovoľne počúvať
Čomu sa venujete? 
Rodina, práca pre Lenovo , písanie a čítanie.
Aký ste typ človeka?
V detstve som bola strašne opišťaná, na základnej to vystriedala tichosť. Od strednej mám záľubu v pozorovaní a počúvaní ľudí. Bavilo ma to viac ako hovorenie. I keď pri blízkych som vždy bola viac ako výrečná a prchká A teraz? Ako som predtým napísala... Kým sa neoťukám, som introvertná a keď už si zvyknem na ľudí i miesto, tak som prehnane extrovertná a úprimná, možno i prostoreká. 
Akým žánrom sa venujete?
Hm, rôznym. S pravidla mi vždy niekto povolanejší musí napísať recenziu, aby som zistila, čo som vlastne napísala. 
O čom sú vaše diela, čo nimi chcete povedať, na čo poukázať?
V skratke: Človek nie je dobrý či zlý, je z každého trochu. Ak je však dobre vychovaný a rozumný mal by vedieť v sebe potláčať zlobu, prípadne vždy oľutovať zlé skutky a poučiť sa z nich a snažiť sa byť čo najlepším. Moje postavy chcú byť lepšími ľuďmi, no niekedy ich práve okolnosti pritlačia k múru, no napriek tomu sa snažia. Uvedomenie a snaha je vždy viac ako nečinnosť a ľahostajnosť.
A komu sú venované, akej vekovej kategórií a podobne?
Všetkým vekovým kategóriám. Naozaj nerada škatuľkujem svoju tvorbu. Mali by si ju prečítať všetci :)

...byť spisovateľom nie je rozhodnutie, ale cesta...

1. Písanie je jednoznačne čarovné. Všetko, čo máte na srdci, čo ste videli, počuli a čo vám fantázia pošepká pretvoríte do slov a tým dáte príbehu nesmrteľný život. Tvoríte, vymýšľate, prerábate, hráte sa so slovami. Príbeh ožíva a vy sa s ním môžete podeliť s ostatnými a dúfať, že sa im zapáči. No k samotnému písaniu vedie dlhá cesta a nie každý sa po nej odhodlá hneď kráčať. Na životnej ceste sa naskytá množstvo križovatiek a odbočiek, ktoré smerujú inam než túžba vášho srdca, vždy však záleží na vašom rozhodnutí. Kedy ste sa vy rozhodli, že budete spisovateľom? Kedy prišiel ten impulz niečo napísať a kto sa stal prvým čitateľom, ktorý mohol nahliadnuť na vami popísané hárky papiera?
1.6.2012 som začala písať, pretože som bola pridlho na materskej dovolenke. Priala by som si, aby boli moje dôvody poetickejšia a vzletnejšie. No práve toto je pravda. 
Prvou čitateľkou bola moja sestra Barborka a kamarátka Marfy – Marcelka. Prvý rukopis „Podvodníčka“ ich bavil, napriek tomu, že prvotná verzia nestála za veľa. Povedzme, že prižmúrili oči a sústredili sa na nápaditosť deja. Ale som si istá, že niekto cudzí by ma zotrel... čo sa mi aj stalo na literárnom portáli mámtalent.sk. Ľudia, ktorých som tam „stretla“, mi veľmi pomohli. Mnohému som sa naučila.
Ako ste povedali, k písaniu vedie cesta, čiže byť spisovateľom nie je rozhodnutie ale cesta. Osobne si myslím, že nebudem mať ani o desať rokov odvahu nazvať sa spisovateľkou a ktovie či budem ešte vtedy písať? Momentálne by som bola schopná odprisahať že do smrti... No pri „navždy“ a „ až do smrti“ sľuboch si môže byť človek istý jedine smrťou. Smrť je totiž nesmrteľná. 

2. V živote sú zlé i dobré dni. Šťastné aj smutné okamihy. Úspechy no zároveň nechýbajú i neúspechy. Myslím, že cesta za vydaním knihy nie je ľahká a aj keď je autor presvedčený, že jeho príbeh stojí za prečítanie, nie každý s ním môže zdieľať rovnaký názor. Začiatky sú ťažké. Ako to bolo s vami a s vaším prvým pokusom o vydanie knihy? Bol úspešný alebo naopak nie? Aký ste mali pocit z toho, že sa to môže ale aj nemusí podariť?
„Uväznená v čase“ nikto nechcel. Vydavateľstvá neodpisovali. A tie ktoré odpísali, mi prezradili, že by som sa mala písať „normálny“ žáner a naučiť sa štylistiku i gramatiku. Pani so Slovenského spisovateľa mi odporučila navštíviť kurz tvorivého písania a vyjadrila sa, že môj text nemá dostatočnú literárnu úroveň. Samozrejme, že som bola i stále sa cítim ako začiatočníčka a nemyslím si, že moje texty budú dosahovať úroveň textov človeka, ktorý píše oveľa dlhšie a rovnako človeka, ktorý má v sebe viac talentu ako ja. Ach.. no dosť bolo trápnych výhovoriek. Mňa písanie jednoducho baví. A svoje diela neustále prepisujem a upravujem. Trvá to dlhé hodiny i noci. Nik ma ani nemôže obviniť z toho, že to robím pre peniaze – u nás na Slovensku určite. A možno nie je na škodu, že píšem intuitívne. Možno sú texty o to autentickejšie a emotívnejšie. A áno, my všetci nestopercentní v gramatike i štylistike sa vyhovárame, že píše za nás srdce. Ale ktorého čitateľa by bavilo čítať iba nalinkované texty písané tak „ako sa patrí“ či „ako sa má“? S rozumom?
Uväznená v čase mi napokon vydal v nízkom náklade pán Lunter – vydavateľstvo Kicom. Dal mi šancu, hoci ma ostatný odmietli a veľmi si to cením.
Podvodníčky sa už ujal pán Marenčin, hoci sa prvotne o diele vyjadril, že vyznieva telenovelovo. A tak som si pomyslela: No a? Veď telenovely mali na Slovensku vždy dobrú sledovanosť :D Napokon som ho presvedčila a vyšla uňho i moja Soňa a Červená jej pristane, ktoré sú zasa z celkom iného súdka, takže kto si bude chcieť prečítať všetky moje knihy, bude sa cítiť ako na ochutnávke štyroch celkom odlišných vín. 



3. Každý človek je iný, s iným charakterom i zmýšľaním. Ako povedal Denver Moore: "Veď všetci sme rovnako iní..." A to je dobré, pretože vďaka tomu môžeme čítať o príbehoch lásky, strastiplných dobrodružstvách, nevyriešených zločinoch, či o drakoch a elfoch. Myslím, že každý spisovateľ píše o tom, čo má rád a na čo chce poukázať. No potrebuje aj postrčenie a tým je inšpirácia. Kto alebo čo je vašou inšpiráciou a kde ju dokážete načerpať? Čo je vašim hnacím motorom v písaní?
Inšpiráciu hľadám v knihách, v živote a najmä v hudbe. Od ľudoviek , cez klasiku, pop, rock, alternatívu, rap, atď. Najväčšmi ma však inšpiruje tvorba Hurts a zo slovenskej tvorby mám najradšej piesne naspievané Marikou Gombitovou. Hnacím motorom je spokojný čitateľ, ale i nespokojný.



4. Myslím, že sa naskytnú chvíle, keď má spisovateľ problém pokračovať v písaní príbehu. Akoby sa znenazdajky vynoril obrovský tehlový múr, ktorý nevie obísť a nemá síl ho zničiť. Stalo sa vám už niekedy niečo podobné? Písali ste no zrazu ste sa ocitli pred prekážkou a nevedeli kadiaľ ísť, čo robiť? Ak áno, ako ste to nakoniec prekonali?
U mňa je to ako v rozprávke o troch prasiatkach. Moje „múry“ majú však podobu domov prvých dvoch prasiatok. Slama a drevo. Stačí fúknuť a dupnúť. Moje tretie prasiatko zatiaľ býva zrejme u nejakého kolegu.



5. Mnoho čitateľov ale i spisovateľov má svoj vzor v písaní. Niekoho, kto ich svojou tvorbou zasiahol natoľko, že sa rozhodli napísať svoj vlastný príbeh. Alebo čítali knihu, ktorá im zmenila pohľad na svet. Aj vy máte svoj vzor v písaní? Aká je vaša obľúbená kniha či knižná séria, ktoré považujete za to najlepšie, čo ste kedy čítali?
Je ich priveľa... napríklad Zamatová séria štyroch historických romancí od Jude Deveraux je veľmi dobré, oddychové čítanie. Duch lásky od Daphne du Maurier je dojímavý. Na sestry Bronteove nedám dopustiť. Miláčik od Maupassanta je nesmrteľný svojou témou. Cooka som čítala na strednej a mám na jeho tvorbu mrazivé spomienky. Ako dievča som čítala Medzi nami dievčatami – a myslím, že podobné knihy by mohol písať aj niekto na Slovensku. Ak to už niekto urobil, ospravedlňujem sa.



6. Písanie je vášňou. Dokáže človeka odpútať z reality a vďaka fantázii ho urobiť pánom vlastného sveta. Umožňuje mu vytvárať nové postavy, príbehy, ukázať druhým svoj pohľad na svet...deliť sa o to, čo má rád, ale i to, čo ho zarmucuje. Písanie vytvára nikdy nekončiace možnosti a spolu s knihami má veľkú moc zmeniť človeku život. Čo vy a písanie? Čo pre vás znamená a ako knihy zmenili/obohatili váš život
Nikdy som nešportovala a v detstve mi bolo ľúto, že neviem pri ničom okrem telky a knihy zotrvať, že sa vlastne nemám čím popýšiť. Písanie je konečne niečo, čo ma definuje. Rovnako ako napríklad mnohých mužov definuje futbal a žijú ním každou bunkou tela.
A okrem toho, písanie mi prinieslo do života ľudí, ktorí milujú to čo ja. Písanie a čítanie. Veľmi sa teším z každej novej známosti a nových priateľstiev, ktoré sú tiež inšpiratívne.



7. Len tak zo zvedavosti. Pripravujete do budúcna niečo nové, čo sa týka vašej tvorby? Ak áno, môžete nám prezradiť niečo bližšie?
Áno, pripravujem. Rukopis je v poslednej fáze úprav (hoci som mala dojem, že nastala už pred mesiacom). Príbeh však potreboval ešte nejaké zmeny. No zatiaľ neprezradím, o čom bude. Niečo som už naznačovala na mojej fb stránke... Súčasnosť sa bude prelínať s minulosťou. Názov obsahuje dve slová - skratka MP. Uhádnete?


Ďakujem veľmi pekne za poskytnutý rozhovor
:)

Tvorba

Alexandra sa po pohrebe starej mamy dozvedá, že jej dvojča Matej zostrojil zariadenie schopné cestovať v čase, len aby mohol navštíviť svoj idol z devätnásteho storočia - nebezpečného bezcharakterného sodomistu, grófa Richarda Grevilla. V tajnej pivnici nájde vynález spolu s bratovým odkazom, v ktorom jej predkladá návrh. Praje si, aby ho v prestrojení za muža nasledovala do Londýna. Jeho sestra sa, napriek miernemu zaváhaniu, podujme na bizarnú cestu do minulosti. Nevšedný stroj ju však vysadí na úplne inom mieste, než Matej naplánoval. Alexandra sa, odkázaná iba sama na seba, ubytuje v nevábne pôsobiacom hostinci. Hneď prvú noc jej neuveriteľné dobrodružstvo skomplikuje pohľadný muž, ktorého ktosi vyhodí pod oknami prenajatej izby. Podujme sa na jeho záchranu. Oplatí jej to? Pomôže jej nájsť brata? Dokedy pred krásnym mužom dokáže schovávať jemné ženské črty?

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°




Už ste niekedy uvažovali, že na tomto svete existuje niekto, kto sa na vás nápadne podobá? Ako by ste si z oka vypadli a pritom nie ste pokrvne spojení? Dve takmer na vlas rovnaké ženy sa náhodne stretnú na berlínskom letisku. Už na prvý pohľad je jasné, že pochádzajú z celkom odlišných pomerov. Jedna z nich si zúfalo potrebuje vymeniť život. Dokáže klamstvo priniesť skutočné šťastie? Kto z hry vyjde ako víťaz a kto bude porazený?





°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°






Svet sa potkol na povrchnosti a zlomil si pritom členok už dávno. Napriek tomu, že kríval, Zem sa točila ďalej. Škaredé zranenie sa pri rýchlom pokroku nemalo šancu zrásť do pôvodného stavu a ľudia ho jednoducho nevládali zrehabilitovať. Dali mu barličky v podobe pushupiek, výrazných líčidiel, umelých rias, anorexie, či čohokoľvek, čo by ich urobilo krajšími. A mužov prestalo zaujímať, aká je žena vo vnútri, pokým vyzerala sakramentsky dobre v červených minišatách.




°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°





Po tragédii, ktorá mi vzala všetko, na čom mi kedy záležalo, je život bolestivý a márny. Prenasleduje ma túžba stratiť rovnováhu. Zrútiť sa z pomyselného lana, na ktorom denne balansujem. Prajem si potknúť sa o šnúrky na topánkach. Absurdne verím, že si udriem hlavu o balvan a už nikdy neotvorím oči. Ale želá si to aj Všemohúci? Odpoveď netuším. Boh si totiž dovolil písať môj osud celkom sám. Iba atrament som mu poskytla...°





°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

Autorku môžete nájsť aj na jej FB stránke ;)
(Zdroje obrázkov kníh a anotácií k nim: http://www.martinus.sk/knihy/autor/Kristina-Jezovicova/)

P.S.: U Slávky si môžete prečítať rozhovor s ďalšími úžasnými autorkami ako je Simona Kutišová a Jana Šulková a dnes s Janou Pronskou a Andreou Rimovou...

2 komentárov:

  1. Ďakujem za rozhovor :) Dozvedela som sa nové veci o mojej obľúbenej spisovateľke.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to sa veľmi...VEĽMI...teším :D

      Odstrániť

© Mony, 2015-2017. Používa službu Blogger.

Mony's bookshelf: read

In the Field of Grace
Harvest of Rubies
Perla v piesku
While We're Far Apart
Jonathan Livingston Seagull
Muž menom Ove
Kým hviezdy svietia
Jednou ano, dvakrát ne
Enderova hra
Selekcia
Skúška ohňom
Drozdajka
Hry o život
Smrteľný chaos
Rozvaliny Gorlanu
Korisť
Lov
Atramentové srdce
Oceán na konci ulice
Záhrobná kniha


Mony's favorite books »