Leotina záhrada/Francine Riversová

Originálny názov: Leota's Garden
 Počet strán: 416
Jazyk: slovenský
Väzba: brožovaná väzba
Vydavateľstvo: Kumran (2014)

Anotácia

Nádherný román o viere, odpustení a tajomstvách, ktoré ničia životy.

Nový život do spustnutej záhrady zlomených vzťahov
Leotina záhrada bola kedysi krásne miesto, kde kvitli kvety a nádej. Tam Leota nachádzala útočisko pred hlbokými ranami, ktoré jej spôsobila ničivá vojna. Bola to jej svätyňa, kde kľačala pred milujúcim Bohom a modlila sa za deti, ktoré nechápali jej tiché sebaobetovanie. Teraz je osemdesiatštyriročná Leota Reinhardtová sama a jej milovaná záhrada je spustnutá. Všetky jej snahy o zmierenie s jej dospelými deťmi vyšli nazmar. O svojom zúfalstve hovorí len milujúcemu Otcovi, svojmu jedinému priateľovi. Potom Boh priveje vietor zmien v celkom nepravdepodobných podobách: jednou je vysokoškolský študent, ktorý si myslí, že má na všetko odpovede, a druhou vnučka, s ktorou sa Leota už dávno márne túžila zblížiť. Môže však napraviť skazu, ktorú spôsobilo uchovávanie bolestivých rodinných tajomstiev, skôr než vyprší jej čas? (zdroj)

Klady
Nik nie je bez chýb...V dnešnej dobe si  mnoho ľudí o sebe myslí, že sú neomylní a názory, ktoré hlásajú  by mali hýbať svetom. Myslia si, že ich pravda je práve tou svätou pravdou a ostatní by sa mali od nich čo-to naučiť. Žiaľ, neuvedomujú si, že svojim správaním môžu nejeden raz ublížiť človeku.  Oni totižto nie sú dokonalí, naopak, pýcha a sebectvo sú dve tmavé clony, ktoré im zastierajú zrak. A Francine Riversová skvostne poukázala na tento ťaživý problém dnešných čias. 
     Odsudzujeme jeden druhého, ale nik nechce počuť opačnú stranu. Kritizujeme ostatných, ale kritiku smerujúcu na našu osobu neznesieme. Ohováranie, osočovanie, pokrytectvo = veľké zlo. Zlo, ktoré spôsobuje nenávisť voči druhému. A pritom stačí tak málo...sadnúť a vypočuť si i toho vedľa nás. Je to jedna z tém, ktorá bola v knihe krásne rozobraná do detailov a nad ktorou som sa mohla opäť zamyslieť, pouvažovať, pochopiť, čo svet potrebuje- a to je láska k blížnemu. Bez nej sme odsúdení navždy blúdiť v tmavom labyrinte...

Klobúk dole...Presne po stranu 299, čo bola 18.kapitola, bola pre mňa kniha zážitkom a vysoko hodnotená. Žiaľ, od 19.kapitoly sa moja predstava udeliť knihe 4 body strácala, ale o tom neskôr. 
     Chcem povedať, že dovtedy bol príbeh plný humoru, vďaka babičke Leote ale aj papagájovi Barnabimu, pekných, ale aj smutných chvíľ...Opäť sa Francine nezaprela a ukázala, že svoje postavy dokonale pozná a ich charaktery sú dotiahnuté do detailov. Už od prvej vety som si vedela o danej postave vytvoriť predstavu. V tomto spisovateľku obdivujem, ako dokáže čitateľa vtiahnuť do deja a dodať postavám uveriteľnosť a všetko nakombinovať tak, aby to dávalo zmysel. Klobúk dole pred Francine Riversovou a jej spisovateľským talentom.

Nech neostanú zabudnutí...Leota je 84.ročná žena, žijúca v domčeku, sama, samučičká. Jej vlastné deti ju nenávidia, vnúčatá nepoznajú a nikoho z nich nevidela celé roky. Zapína si televízor, len aby počula iné ľudské hlasy. Sedáva v kuchyni, lúšti krížovku a často pozrie so smútkom v očiach na svoju umierajúcu záhradu...
     Myslíte si, že je to nuda? Že takýto príbeh nestojí za nič? Ak áno, tak ste nečítali pozorne. Skúste ešte raz a čítajte medzi riadkami. Ja som to zbadala hneď na začiatku, keď Francine opisovala Leotu. Vtedy som uvidela strhanú starú dámu, s veľkou otvorenou ranou v srdci. Viem ako sa cítila a vedela to aj Francine Riversová. Nejeden raz som sa stretla v domove dôchodcov, kde som pracovala, s podobným a niekedy bolestnejším príbehom. Nebudem o tom písať veľa, pretože je to ťažká téma, ale možno niektorí už viete, o čom táto kniha je. A ak nie, tak vám napoviem...Ak máte babičku alebo známu, ktorá má už veľa rokov odžitých a žije sama, málokedy ju navštívite, tak to ihneď napravte. Možno to neviete, ale veľa ľudí s ubúdajúcim časom si praje, aby si Pán už po nich prišiel a aby zabudli na tú bolesť, ktorú musia prežívať v samote. Nenechajte ich samých, nech vedia, že je stále niekto, komu na nich záleží....
Zápory
Sebecká fúria...Už vopred sa ospravedlňujem za toto pomenovanie pre jednu z postáv, keďže to popiera aj odsek Nik nie je bez chýb a tým popieram aj svoje tvrdenie, ale nedokážem si pomôcť. Táto osoba v knihe bola pre mňa neznesiteľnou a keď boli pasáže s ňou, tak som mala čo-to robiť, aby som tie stránky dočítala. 
     Niekedy som mala chuť nájsť čarovné dvierka, ktoré by viedli do tohto príbehu, aby som chytila už spomínanú osobu za plecia a poriadne, ale veľmi poriadne s ňou zatriasla. "Konečne otvor oči ty sebecká fúria...", zvrieskla by som na ňu, no i tak by to nepomohlo. Videla len seba, svoju pravdu a utápala sa v sebaľútosti. Skutočne nepríjemné čítanie a pre mňa veľký záporom knihy.

Ako ohratá platňa...Milujem v knihách pomalšie sa rozvíjajúce vzťahy, meniace sa osobnosti, pretože ani v reáli sa spor alebo myslenie ľudí nezmení zo dňa na deň, chce to čas. A Francine tento čas mala a nikam sa neponáhľala. Preto mám jej knihy rada. Píše kvalitne, približuje sa k realite a dá si záležať na detailoch. Lenže, výnimočne, mi jej príbeh nesadol tak, ako doteraz ostatné. 
     V niektorých situáciách som ani nemala chuť čítať ďalej pretože som vedela, o čo pôjde. V príbehu totižto takmer stále boli tie isté spory, rovnaké hádky, nekonečné myšlienky zamerané len na tú istú vec...nekonečný, zamotaný kruh. Viem, ako to spisovateľka myslela, kde smerovala, čo chcela ukázať, ale tento krát som si priala, aby už konečne zrýchlila čas v príbehu a ukončila to. Ale nie, ona je jednoducho taká...všetkému dá toľko času, koľko si ho vyžaduje. 
     Má to však aj menšie výhody. Počas čítania som si predstavila scenár ako to vlastne všetko  skončí a takpovediac sa mi zdalo, že je to dosť predvídateľné. Ale u Francine nie je nikdy nič isté, presne ako ani v tomto prípade. Ukázala, že vie zamiešať karty a z čitateľa spraviť malého hlupáčika. Nemyslím to zle, ale ja som sa tak cítila. Hlavne, keď tam vsunula jednu postavu, ktorú nemusela a spravilo to, čo spravila. "Prepánajána, prečo to spravil a prečo si to Francine dovolila?!"(teraz už viem prečo, ale hnevá ma to i tak). Vtedy som knihu prestala čítať a snažila sa rozdýchať tieto prečítané stránky. 
     Zhrniem to, pretože moje myšlienky a rozhorčenie nemajú konca kraja. Príbeh o Leote je krásny, plný pravdy, na zamyslenie a presne 299 strán by som čítala stále dookola, ale zvyšné strany mi skazili dojem. Neustále hádky, ktoré sa už mohli dávno vyriešiť a zvraty, ktoré ma dohnali k zúrivosti. Francinin talent nechýbal ani v tomto prípade, ale kniha ma mierne sklamala. Čakala som asi niečo iné, ani vlastne neviem čo. Kniha určite stojí za prečítanie, dej pútavý, len mňa niektoré pasáže nechytili za srdce a sklamali ma.
Moje hodnotenie
Zdroje obrázkov
http://www.express.co.uk/life-style/health/453126/How-to-fight-loneliness-Get-online-reach-out-and-speak-up
https://graceuniversity.edu/iip/2012/10/12-10-20-1/
http://www.crosswalk.com/home-page/todays-features/do-we-have-to-give-up-our-dreams-11607604.html
http://blog.livedoor.jp/seikyusyu/
http://hdwbin.com/hd-love-heart-on-wood.html 
http://www.theauroracrossing.com/2013/04/
http://www.gorila.sk/product/530784
http://www.piubenessere.it/ispirazione-giorno-358/

8 komentárov:

  1. Krásna recenzia, je super, že vieš povedať klady ale aj veci, ktoré sa ti nepáčili. :) A vzhľad je úžasný, teraz rozmýšľam, že mi už tiež treba niečo pripraviť na prvý letný deň... :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, veľmi si to cením :)) A ďakujem aj za pochvalu vzhľadu, som si pomyslela, že nezaškodí zmena :) Ale toto je ešte stále jarný vzhľad, ten letný príde presne v nedeľu na prvý letný deň ;)...a teším sa na tvoj...som zvedavá ako to bude vyzerať na Ostrove v lete :D

      Odstrániť
  2. Kniha vyzerá zaujímavo a istým spôsobom aj poučne :) Krásna recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to skutočne zaujímavá kniha a má čo ponúknuť do života, len mňa ku koncu sklamala, ale inak je to ďalšie krásne dielo od Francine Riversovej. A ďakujem :)

      Odstrániť
  3. Krásna dlhá recenzia. Priznám sa, mňa tiež štvali tie veci o ktorých píšeš. Ale ja som naopak čítala rýchlejšie (niekedy som mala pocit že až zbesilo), nech sa konečne dostanem k tomu rozuzleniu. A veru, často ma (v druhej polovici) autorka prekvapila a znova mi "chrstla do tváre", že tak jednoduché to predsa v živote nemôže byť.

    Inak, pre mňa ten zásadný obrat (k "čo si to dovoľuje, kam to speje, toto nechcem!") nastal až na strane 363. ...
    Ale aj mňa samu prekvapilo, ako silno ma zasiahla epizódka v kuchyni (s. 296). Tu som fakt musela prestať čítať. Úplne ma to rozhodilo na niekoľko dní. Musí to súvisieť s niečím osobným z môjho (minulého) života, sama nechápem tak prudkú reakciu. Ale práve preto verím, že prejavy osobností iných ľudí môžu byť často pre nás nepochopiteľné (o to viac, ako nepochopiteľná bola tentoraz moja vlastná reakcia). Niekedy ľudí posudzujeme podľa seba a pritom vôbec netušíme čo majú uložené v spomienkach, v podvedomí, v hĺbke svojho srdca. Paradoxne som práve preto už nemohla kriticky posudzovať ani správanie "sebeckej fúrie" Eleanory.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. PS: Mňa skôr chvíľami štvala Annie, aká bola dokonalá. ;-)

      Odstrániť
    2. Ďakujem veľmi pekne :))
      Takto som sa na príbeh ani nepozerala, že vlastne ľudí často posudzujeme podľa seba a nechápeme ako to mohli vykonať a podobne. Veľmi zaujímavá myšlienka a musím súhlasiť...dosť často som rozmýšľala, že ja by som to spravila tak a nie tak ako postavy v príbehu. Ale každý si píše svoj príbeh, takže začnem brať ľudí takých aký sú...každý je rovnako iný :)
      A Annie hnevala aj mňa, ale akosi som ju nespomenula i keď som chcela...bola naozaj až príliš dokonalá, bezchybná, ale na druhej strane sa zmenila na veriacu, a tak sa aj správala. A tak by sa mal správať každý kresťan, takže možno bola symbolom takéhoto človeka, neviem.
      Ale musím uznať, že Francine mi opäť prehovorila do duše :)
      Ešte raz vďaka za tvoj krásny komentár ;)

      Odstrániť
    3. To máš pravdu. Francie píše v (biblických) obrazoch. A jej kladný hrdina často symbolizuje nie "normálneho" človeka, ale "dokonalý" prístup podobný vzťahu Nebeského Otca k nám.

      Odstrániť

Mony's bookshelf: read

In the Field of Grace
Harvest of Rubies
Perla v piesku
While We're Far Apart
Jonathan Livingston Seagull
Muž menom Ove
Kým hviezdy svietia
Jednou ano, dvakrát ne
Enderova hra
Selekcia
Skúška ohňom
Drozdajka
Hry o život
Smrteľný chaos
Rozvaliny Gorlanu
Korisť
Lov
Atramentové srdce
Oceán na konci ulice
Záhrobná kniha


Mony's favorite books »
© Mony, 2015-2017. Používa službu Blogger.