6. apríla 2015

Hlboké rany/Nele Neuhausová

Originálny názov: Tiefe Wunden
Počet strán: 344
Jazyk: slovenský
Väzba: pevná väzba
Vydavateľstvo: Ikar (2012)

Anotácia

Vražda pripomínala popravu. Kto bol schopný zastreliť 92-ročného muža? Zavraždený David Josua Goldberg musel páchateľa poznať, lebo polícia nenašla stopy vlámania – iba záhadné číslo na stene, napísané krvou mŕtveho. Prípad sa skomplikuje, keď súdny lekár pri pitve objaví na vnútornej strane Goldbergovho ľavého ramena zvyšky tetovania označujúceho krvnú skupinu, čo bolo bežné u príslušníkov SS. Prv než sa hlavný komisár Oliver von Bodenstein s kolegyňou Piou Kirchhoffovou naplno pustia do vyšetrovania, nadriadený im prípad odníme. Potom sa stanú ďalšie dve vraždy – rovnakým spôsobom popravia Hermanna Schneidera, ktorého pivnicu zdobia nacistické relikvie, a 88-ročnú Anitu Fringsovú, ktorú vrah predtým unesie z domova dôchodcov. Nápadne veľa stôp vedie k rodine vysokopostavenej vdovy po podnikateľovi doktorke Vere Kaltenseeovej – a späť k januáru 1945 vo východnom Prusku. Zrúcanina zámku v dnešnom Poľsku ukrýva strašné tajomstvo. (zdroj)

Moje slovko na úvod...

Ocitla som sa v labyrinte plnom tajných zákutí, kľukatých ciest a slepých uličiek. Doľahol na mňa pocit zmätenosti, ktorý sprevádzal zväčšujúci sa chaos. Nesprávny krok a moja myseľ zablúdi v nepoznanom tajomstve, z ktorého niet návratu. Ale, i tak, túžba po poznaní je silnejšia ako môj vlastný strach, a preto kráčam vpred. Labyrint sa zväčšuje každou otočenou stranou knihy. Myseľ začína blúdiť, ale spisovateľka ma jemnými náznakmi poháňa tým správnym smerom. Kľuč poznania mám na dosah ruky...

Klady
Bludisko tajomstiev...Spisovateľkyn zložitý a záhadný labyrint bol stvorený z rafinovaného postupu prepleteného vynaliezavosťou, ktorá priniesla isté čaro. Nebolo ľahké sa z neho dostať, pretože spisovateľka vedela čitateľa oklamať, zmiasť, ale i nahnevať. Jej záhadný rébus vo mne vyvolal istý obdiv voči nej a konečné odhalenie mi vyrazilo dych.

Prelínanie dvoch svetov...Môj dojem z knihy sa začal zhoršovať už po prvých prečítaných stránkach. Príbeh sa niesol v nezáživnom tempe bez emócií, a k tomu bol strojovo napísaný. 
    Myslela som si, že celé dielo bude zamerané len na priebeh vyšetrovania vraždy a na všetok okolitý svet sa zabudne. Ale spisovateľka po dlhých mučivých stranách moje tvrdenie vyvrátila a tmavá hmla sa rozplynula. 
  Postavy začali žiť, predstavovať svoje súkromie a hlavne ukázali city. Páčilo sa mi ako Nele Neuhausová zakomponovala do príbehu dva svety. Prvý bol zameraný na vyšetrovanie vraždy a druhý poukazoval na životy hrdinov. O každej postave som sa niečo dozvedela. Aj keď nie veľa, ale na druhej strane ani málo. Mali charakter, city, čo vnieslo do príbehu aspoň náznak života.
Zápory
Chaos + nuda = Zlá kombinácia...Ako som spomínala, nemohla som sa do knihy spočiatku začítať. Dôvodom bolo i to, že spisovateľka všetky informácie akoby "rozsievala" na každej strane plným priehrštím. Až z toho vzniklo nekontrolovateľné, chaotické spoznávanie nových mien, rôznych vzťahov, postáv, ktoré sa zlievali pred očami. Ale najhoršie bolo, že sa k tomu priplietli nudné rozhovory, scény, konania postáv. 
     Bola to veľmi zlá kombinácia na začiatok, ktorá pretrvávala takmer do polovice príbehu. Našťastie, v týchto miestach nastal prelom a od diela som sa nevedela odtrhnúť. Chaos ostal v príbehu stále, ale jeho intenzita klesala až sa ten príval informácií začínal upokojovať a musím povedať, že konečnou stanicou príbehu bolo obrovské prekvapenie.

Typický kriminálny seriál/film...Pri pozeraní televízie narazíme na kriminálne seriály, ktoré sa od seba veľmi neodlišujú. Nájdeme v nich typické šuplíkové postavy, ktoré tvoria základ nejednej krimi. Tvorcovia neprichádzajú so žiadnou inováciou. Vždy je to o tom istom- neskutočné nasadenie vyšetrovateľov kvôli odhaleniu vraždy, obrovská snaha polície o nájdenie vraha, typické hlášky, vzťahy a správanie sa hrdinov. Myslím, vlastne viem, že realita je často iná. A preto ma zarazilo, keď som pri čítaní tejto knihy mala pocit akoby som sledovala typický kriminálny seriál. 
     Bolo to sklamanie, pretože som od spisovateľky čakala iný pohľad, ktorý by sa prikláňal ku skutočnosti. Ale dočkala som sa len klasických postáv na vlasť podobným tým z televízie. Neverila som im ten zápal pre určitú vec. 
      Na strane 240 sú tieto slová: " Čo od nás očakávajú?" Pia pokrútila hlavou. "Nie sme komisári z televíznych seriálov. Nedívajte sa na mňa tak bezmocne...Pri ich čítaní som sa musela pousmiať a pokračovala som v čítaní, ktoré už dávno nadobudlo ružový nádych. Realita je často iná...niekedy až príliš.

Ľudský život nič neznamená...Veľmi ma hnevali prvé stránky knihy, ktoré sa niesli v duchu absolútnej necitlivosti. V tej chvíli som si myslela, že knihu ani nedočítam. Dôvodom bol prístup vyšetrovateľa ku zavraždenému. Pred sebou mal mŕtvolu človeka, zabitého krutým spôsobom. Žiaľ, jeho city neboli zamerané na ľudskú bytosť, ale naopak na neživú, zbytočnú vec, ktorou bolo víno. Presnejšie fľaša vína, kvalitná, ktorá bola dôkazom. V tej chvíli pocítil ľútosť voči tomuto nápoju, ktoré bude musieť byť vyliate pretože víno samotné nie je dôkaz, len fľaša. A vtedy som sa chytala za hlavu. Veď pred ním je mŕtvy človek a jemu je ľúto vína?! Tú osobu nepoznal, nevedel nič o jej minulosti ani o jej živote, ale predsa len to bol človek, ktorý žil, dýchal ako i on. 
     Vyšetrovanie vraždy je jeho práca a mŕtvola v kaluži krvi patrí k nej...je to len práca. Neznie vám to zvláštne? Alebo keď niekto povie, aby vraždy cez víkend zakázali. Čo? To myslí vážne?! Chápete? A preto sa pýtam, kedy sme sa stali taký ľahostajný voči ľudskému životu?
...a na záver

...myslím, že vidím cieľ. Labyrint stráca svoju moc zmiasť ma na každom kroku. Moja myseľ sa už nenechá oklamať a neisté kroky sa menia na istú chôdzu. Ešte kúsok, pár zakľukatených ciest a čaká na mňa odhalenie. Kľúč poznania zvieram v ruke. 
     Som tam- stojím pred dverami. Len jedno otočenie kľúčom v zámku a moja cesta bude naplnená. Dvere sa otvárajú dokorán a svetlo poznania sa mi vnára do mysle. Tajomstvo v nepoznanom bolo odhalené. Šokujúce tajomstvo, z ktorého vám kúsok prezradím. Len malé poznanie, malé ako kľúčová dierka cez ktorú môžete nazrieť do labyrintu. Tým tajomstvom je, že hlboké rany už nikdy nič nezahojí. Dokonca ani sám čas...

Moje hodnotenie
Zdroje obrázkov
http://www.knihysova.sk/kniha/hlboke-rany-2560633
http://handamsack.tumblr.com/post/40965440068/toter-nazi
http://www.marctomarket.com/2014/09/technical-outlook-for-dollar.html
http://iosmac.es/finder-para-cuando-tengas-que-buscar-en-tu-mac.html
http://wanus.de/
http://americanoverlook.com/unbelievable-armed-robbery-victim-faces-murder-charge-after-fighting-off-attacker/8358
http://www.doxologia.ro/cuvant-de-folos/dragostea-are-trei-ipostasuri-curatie-cunostinta-lumina

4 komentáre:

  1. Pěkná recenze a zní to zajímavě, ale odrazuje mě ten chaos a nuda... No, možná až jednou nebudu mít co číst, tak po téhle knize sáhnu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) Ten chaos, no najmä nuda, ma skutočne odrádzalo od čítania, ale tak som to nakoniec predýchala a som rada, že som ju i dočítala. To rozuzlenie záhady stojí za to :)

      Odstrániť
  2. O knihe som nepočula, no obálku má podľa mňa skvelú! :)
    Vyzerá to zaujímavo, aj keď tak... obyčajne.
    Síce mám thrillery s detektívkami rada, ale neviem či by práve táto kniha bola pre mňa to pravé :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja zas thrillery neobľubujem a detektívky ma veľmi nepriťahujú, ale knihu sme kúpili ako dar a tak som chcela vedieť, či vôbec stojí za to. Spočiatku som sa bála, pretože mi to prišlo nudné, ale nakoniec som rada. Nie je to zlé čítanie a ten záver stojí za to, no i tak to nie je niečo, čo by som si opäť prečítala. A ďakujem za tvoj komentár :)

      Odstrániť