10. marca 2015

Inšpirovaná knihou/01 (...2.časť...)

Andrew Fukuda - Korisť

Na tému:Násilie v knihách(2.časť)

3.príklad
     -Ahoj!-
     -Ahoj!-
     -Tak ako? Už si prečítala tú knihu?-
     -Hej, akurát včera.-
     -A, čo na ňu hovoríš?-
     -No, čakala som viac. Ako, nebolo to zlé. Zo začiatku ma to mierne nudilo, ale potom sa to rozbehlo. Úplne ma tá kniha pohltila a bolo to perfektné. More krvi, drastické scény, napätie...to bolo niečo! Škoda, že to netrvalo po celú knihu. Malo to fajn nápad a tie potoky krvi, páni! Bolo to skvelo vykreslené, no ten koniec...-
     -Ten sklamal aj mňa.-
     -Že? Ja som čakala, že keď autor, tak perfektne opísal tú atmosféru, koniec bude geniálny, nie len, čo sa týka opisov. Ale fakt nechápem, prečo toho šéfa tých zloduchov jednoducho iba odbachli. Strelili ho do hlavy, pravda. No, prečo to neopísal? Určite mu odletel mozog a bol úplne všade zmiešaný s krvou, ale on nič. Žiaden drasťák, nechápem, prečo. Ma to naštvalo.-
     -Presne, to pokašľal. Chýbalo tomu to pravé čaro.-
     -Súhlas. A inak, čo nové?-
     -Ale, skoro nič, len mám nový mobil. Aha!-
     -Kecáš! Ten je bombastický!- 
     -Úplne perfektný, že? A  vieš čo sa s ním...-
...............................................................................................
     Vždy ma zarazí, keď čítam recenziu na knihu, ktorá je vychválená na základe brutality a krviprelievania. Nechápem, prečo niekto tieto vlastnosti vyzdvihuje nad ostatné a bez nich by si ani nevedel predstaviť skvelú knihu. To naozaj až tak upadáme?
     Viem, že násilie z kníh nevymizne, presne, ako ani zo sveta. Viem i to, že v niektorých prípadoch neexistuje iné východisko, len smrť. Vojny, sebaobrany, dosiahnutie cieľa...násilie je prítomné aj keď ho nechcú. Ale dôvod, prečo píšem tento článok je, že ma mrzí, ako sa na to všetko pozerá väčšina ľudí. Tá brutalita im je ukradnutá a niektorý dokonca prahnú po ešte väčšom prívale krvi. Je to v poriadku? To sme až taký ľahostajný voči ľudskému životu?
4.príklad
     Náš svet, naša realita, naše životy. Poriadne sa rozhliadnite navôkol a nezabudnite mať pritom otvorené oči...
     V diaľke vidím utekajúcich ľudí pred ohnivými strelami, ktoré demolujú ich domovy. Počujem výbuchy, opakované streľby, plač a volanie o pomoc.
     Ocitám sa na mieste, ktoré už nepripomína veľkolepé mesto. Ostali z neho len ruiny, ktoré pochovali všetku nádej. Nastalo ticho, ktoré prerúšajú moje kroky. V tom zbadám ľudí. Pohľad na nich mi spôsobuje obrovský žiaľ. Majú znetvorené tváre, telá, niektorí sú bez rúk, nôh, kričia od bolesti a to nielen fyzickej.
     V tom môj pohľad spočinie na žene, ktorá v náručí nesie svoje mŕtve dieťa. Tvár má strhanú. V očiach neprítomný pohľad. Neverí, že je koniec. Nemôže sa zmieriť s tým, že už nikdy nebude počuť jej veselý smiech, neuvidí, ako rastie, ako sa hrá, ale najmä si nedokáže pripustiť, že nezačuje tie krásne slová, ľúbim ťa mami.
     Privinula si mŕtve telíčko dcérky ešte väčšmi a s tvárou od blata a krvi, v roztrhaných šatách kráča stále vpred. ,,Bude to dobré, maličká, bude to dobré," šepká svojej dcérke do tmavých vlasov a ako duch mizne za múrom kedysi krásneho domu. Zaznel ďalší výbuch...
...............................................................................................
     Viete, kam mierim? Človek zabíja človeka a všade navôkol sa krv nevinných mení na oceán žiaľu. Aký to má význam? Naozaj si myslíme, že vražda je víťazstvom?
     Sú spisovatelia, ktorí prežili vojnu a vedia, čo to znamená ctiť si život. Príbehy, ktoré píšu sú skutočné. Ich životná púť prenesená do slov je varovaním a ukážkou toho, čoho je človek schopný. Ukážka toho, čomu by sme mali zabrániť.
     Niekedy sa nejedná o skutočné udalosti, ale autor svoje zážitky a to, čo odsudzuje vkladá do vymysleného príbehu, ktorým taktiež poukazuje na skazenosť sveta.
     Vážim si tieto knihy, pretože autori píšu pravdu a zachytávajú skutočné pocity. V takýchto prípadoch je násilie to, čo sa im hnusí, to, čím opovrhujú.
     Vojnu som, vďaka Bohu,  nikdy nezažila a ani nebola v jej blízkosti. Ale snažím sa vcítiť do týchto ľudí, ktorý zažívajú strach každý deň a veľmi ma mrzí naša ľahostajnosť voči tomu, čo sa deje. Veď sa to nedeje nám, niet sa čoho báť. Radšej si prečítam dobrú akčnú knihu...toto je postoj človeka, ktorý nemá city a stále ešte nedospel.
     Musím sa však priznať, že i ja mám rada akciu. No nie v podobe, v ktorej hlavný hrdina vyzabíja polovicu mesta, len aby zachránil svoju milú. Dá sa to predsa riešiť inak, napríklad prešibanosťou, dôvtipom a nie len vraždou.
     Možno mi niekto povie, že prečo sa toľko tým zaoberám a načo to je dobré. Však sú to fiktívne príbehy a knihy sú tu kvôli oddychu a zábave. Tak čoho sa bojíš? Lenže ja mám strach, pretože v knihách často vidím víťazstvo, ktoré dobru nepatrí. Patrí zlu. 
     Je ako prezlečený vlk v košiari plnom oviec. Úbohé ovečky si vôbec neuvedomujú
nebezpečenstvo, ktoré im hrozí. Práve naopak, myslia si, že všetko je v poriadku a majú novú členku v ich skupine. Žiaľ, až príliš neskoro prídu na to, že to bola podlá lesť a hladný vlk, ktorý trpezlivo čakal na svoju príležitosť, sa konečne  nasýti.
     A presne to robí aj zlo. Je tu, vieme o ňom, ale preukazuje sa vo formách, ktoré sa nám nezdajú nebezpečné. Práve sme mu naleteli, ale jedného dňa to pochopíme, ba aj uvidíme avšak už bude príliš neskoro...
    Nikoho nechcem nahnevať alebo uraziť(ak sa tak stalo, je mi to ľúto, ale svoj názor nezmením, len tak ľahko). Mňa iba hnevá akými knihami je dnešný svet zásobovaný. Keby v nich bolo aspoň cítiť emócie, súcit postáv, ktoré zmarili ďalší ľudský život, či už úmyselne alebo nie. Hnevá ma i náš postoj voči tomu, no to som už spomínala.
     Na záver chcem len podotknúť, že keď budete čítať knihu, kde je násilie prvoradé alebo nie, zamyslite sa nad tým, čo čítate, no najmä si predstavte tú skutočnosť, ktorá panuje vo svete. Bolesť, neprávosť, zrada, odsudzovanie, obeta a prelievanie ľudskej krvi je vo svete stále, aj v tejto, vraj vyspelej dobe a viem, že to nikdy neskončí. Preto si položte otázku - páči sa mi to a súhlasím s tým?

Zdroje obrázkov

1.časť...http://wallpapersamazingfree.blogspot.sk/2014/01/foto-hitam-dan-putih-yang-unik-dan-keren.html
2.časť...http://onlinebrowsing.blogspot.sk/2011_09_01_archive.html

4 komentáre:

  1. Veru.tiež sa niekedy zamýšľam, prečo musí byť v (niektorých) knihách toľko (zbytočného) násilia. A prečo sa to ľuďom páči, prečo obdivujú hrdinov, ktorí sú krutí, bezcitní... Asi máš pravdu, tie farbisté opisy dráždia naše zmysly, a pokým si hovoríme "to nie je naozaj, to sa mňa netýka..." čičíkame svoje svedomie a dovoľujeme násiliu prezlečenému za relax aby postupne opantávalo našu myseľ.
    Ja nemám rada takéto knižky. Keď už tam musí byť utrpenie, tak iba ak má zmysel - tak ako v živote.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne za tvoj komentár :) Som rada, že aspoň niekto pochopil moje slová v tomto článku a chápe ma. Ja tiež takéto knihy nemám rada a nerozumiem tomu ako je možné, že to s ľuďmi nič nerobí, netrápi ich, čo sa deje - tá krutosť a zabíjanie - dokonca chcú ešte väčšie krviprelievanie a to všetko len pre efekt...Ako spomínaš, keď už musí byť násilie v knihách, tak len také, ktoré je jednoducho inak vzaté a poukazuje na úplne nový smer. Presne, ako som spomínala, v skutočných príbehoch je násilie a krutosť varovaním vlastne pred nami samými...násilie plodí len ďalšie násilie, len ľudia sú voči tomu ľahostajný a už to ani neriešia. Svet sa jednoducho nechce zmeniť a tým si vlastne privodzuje záhubu...

      Odstrániť
  2. Dosť veľkú zodpovednosť za to berú vydavateľstvá, ktoré umožňujú takým knihám vôbec vyjsť na pulty. Ale podľa mňa sú skôr "nebezpečnejšie" alebo horšie filmy a v niektorých prípadoch aj rozprávky, kde sú bitky a nenávisť, lebo to vidia už aj malé deti a keď budú rásť, budú rásť s pocitom, že to nie je nič zlé a je to normálne.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak...budú si myslieť, že to tak má byť a všetko je v poriadku, čo je dosť nebezpečné. A vydavateľstvá takéto knihy jednoducho vydávajú, pretože po nich je veľký dopyt...tak to už raz je- násilie v knihách, vo filmoch je efekt, ktorý ľudí priťahuje a tým aj zisky. A ďakujem veľmi pekne za tvoj komentár a názor- veľmi ma potešil, pretože si ďalší človek, ktorý chápe čo som týmito dvoma článkami myslela :) A to som sa bála, že sa nenájde nik, kto by ma chápal :D

      Odstrániť