Inšpirovaná knihou/01

Andrew Fukuda - Korisť

Na tému:Násilie v knihách(1.časť)

  1.príklad
      Leží v kaluži teplej červenej tekutiny pochádzajúcej z jeho tela. Posledné chvíle na tejto zemi sa pomaly končia. V očiach sa mu zračí hrôza pred tým, čo ho čaká. Nevie, kam sa podeje jeho duša a táto bezmocnosť mu spôsobuje ešte väčšiu bolesť ako hlboká rana v hrudi.
     Bojí sa a ako veľmi, ale nik mu nevenuje utešujúce slovo, pohľad, ani štipku súcitu. Odsúdili ho, a pritom nepoznali dôvod jeho konaní.
     Ty si ten zlý, počul z každej strany od ľudí, ktorých predtým nikdy nevidel. Ich nenávistné pohľady sa mu zarývali do kože ako ostré pazúre patriace šelme, ktorá práve ulovila svoju korisť. Kým tam len tak stál, čakajúc, sám nevediac na čo, začínal sa ho zmocňovať strach.
     V tom dav začal ustupovať, čím pripravil cestu mohutnému mužovi. Kráčal vzpriamene, vyrovnane s úsmevom na perách. Vychutnával si obdiv okolostojacich. A on..., všetci ukázali na kráčajúceho obra, ...je ten dobrý. Veselo dodali ako jeden hlas. Nenávistné pohľady vystriedal žiarivý úsmev na každej z prítomných tvárí.
     Ten ,dobrý´ predstúpil pred svojho oponenta. Zlo vždy prehrá!  vyriekol pokojným hrubým hlasom, ktorý muselo byť počuť až na samý koniec zhromaždeného davu. 
     Prebehol mu mráz po chrbte a rozrušené srdce sa zastavilo v tom okamihu, ako zbadal zbraň v rukách muža. ,Dobrý´ ju namieril naňho a v momente, bez zaváhania stlačil spúšť.
     Bol šokovaný, pokým nepocítil agóniu bolesti. Rukou nahmatal ranu, ktorú mu spôsobila malá guľka. Krv stekala závratnou rýchlosťou a on, zoslabnutý padol na kolená. Pozrel sa na zakrvavenú dlaň a telo sa roztriaslo. Vyčítavým pohľadom spočinul na tvári svojho vraha, ktorý sa týčil nad ním. Tvár mu zdobil zlovestný úškrn a pri pohľade do umierajúcich očí si odpľul. Venoval mu posledný posmešný úsmev a spokojný sa otočil k ľudu. Zdvihol ruky nad hlavu a víťazoslávne zvolal : „ A dobro  vždy zvíťazí!  Nastal ošiaľ, potlesk a hlasné vzdávanie chvály ich záchrancovi, zatiaľ, čo on bezvládne klesol tvárou na studenú zem. Zem, po ktorej kráčali vraj tí ,dobrí´. Zem, ktorá nasiakla jeho krvou, vinou muža pokladaného za hrdinu.
     Teraz  čaká, v kaluži vlastnej krvi, nikým nepovšimnutý. Zaslúžil si to, spáchal predsa veľa zla, tvrdili o ňom. Áno, spáchal, ale nikdy nikomu nesiahol na život. Toľkého zla sa nechcel dopustiť, nikdy...
     Celý sa trasie, chlad ho pevne objíma. Jeho život sa pomaly stráca, ako plamienok dohasínajúcej sviečky. Nemôže sa nadýchnuť. Bolesť utícha a vie, že putovanie pozemskou cestou je na konci.
      Prišla si pre neho, aby ho odbremenila od toľkého utrpenia. Smrť. Podáva mu ruku a pomáha vstať. Vedie ho za nepoznaným začiatkom, ktorého sa tak veľmi bojí. Poslednýkrát sa obzrie za seba. Vidí svoje mŕtve telo s očami otvorenými dokorán, zabudnuté uprostred ničoty. Dav sa už rozišiel do svojich domovov a žijú si tak, ako predtým. Možno čakajú na ďalšie ,zlo´, ktoré by potrestali, aby ostali už len tí ,dobrí´.
     Zmráka sa. Vzduchom začína padať jemný dážď, až sa napokon zmení na lejak. Nebo vylieva svoje srdce a smúti nad ďalšou neprávosťou ľudí voči človeku. Ono to dobre vie.
     Kráča a trápi ho jedna myšlienka : Zomrel sám, zabudnutý a nikto si naňho už nikdy nespomenie. Vraj bol ten zlý...
...............................................................................................
     Veľakrát popri všetkých tých bojoch, kým hrdinovia knihy zničia zlosyna, zabijú mnoho postáv, o ktorých takmer nič nevieme, dokonca ani ich meno. Dostávame len nepatrné informácie, ktoré zväčša hovoria o ich vzhľade no najmä to, že patrili k opačnej strane...A tým sa priestor vyhradený týmto postavám končí. Ich krv bez povšimnutia vsiakne do zeme v knižnej krajine.
     Je zvláštne, že sa nám ich existencia nezdá natoľko dôležitá, aby sme sa zamysleli nad ich osudmi. Zabudneme na nich akoby nič neznamenali a už si ich nikdy nepripomenieme. A pritom aj oni mali svoje sny, túžby, rodiny,...Dôvodom,  prečo pre nás neboli dostatočne zaujímavými bola voľba autora priradiť ich k opačnej strane. Boli ako figúrky, ktoré ťahal z čierneho vrecka.
     Uvažovali ste niekedy nad tým, že každá knižná postava bez ohľadu na to, na akej strane sa nachádza, si z úcty k svojmu nevypovedanému príbehu zaslúži aspoň zmienku o tom, kým bola a prečo zomrela? A že si od svojho vraha zaslúži aspoň pocit súcitu?
     Je to ako v realite. Vojna, ale i iné zlá tohto sveta si berú životy ľudí z oboch strán, dobrej aj zlej, a veľmi sa nad tým nepozastavíme. Radšej nad zmarenými životmi neuvažujeme, pretože by nás dostihli ich výčitky.
     Padli v boji za svoje presvedčenie, v boji za ochranu svojich rodín a domovov. Padli, lebo museli. Niektorých nám je ľúto, no iným by sme tú smrť priali. Aké neľudské! Odsúdime ich a ani nevieme dôvod ich rozhodnutí a toho, čo ich viedlo bojovať za tú stranu, ktorá sa nám zdá nesprávna.
     Aké máme právo súdiť? Umierajú tam ľudia, ktorý sa nám nezdajú dôležití, a pritom každý ľudský život má nevyčísliteľnú hodnotu, v  knihách i v reáli.
     Zomrú osamote, nevypočutí, niektorí odsúdení,...vraj boli tí zlí.
2.príklad
     Som hlavný predstaviteľ knihy. Mojou úlohou bolo nájsť vzácne ukradnuté drahokamy patriace prominentnej rodine.
     Ak si myslíte, že to bolo ľahké, mýlite sa. Celý príbeh bol jedno veľké akčné dobrodružstvo. Veľakrát mi hrozila smrť, ale moje adrenalínom napumpované telo sa nechcelo vzdať a bojovalo až dokonca, samozrejme som vyhral.
     Keď som bol už blízko cieľa, musel som zabiť aspoň desiatku mužov. Silných, vyzbrojených, vycvičených, ale moja šikovnosť ich dokázala zmiasť a tým im privodiť smrť.
     Jeden sa nechcel vzdať a bojoval do konca ako divoká šelma. Nakoniec ma chcel podrezať, no bol som rýchlejší a vrazil som mu jeho vlastný nôž do hrude, hlboko, poriadne hlboko. Vtedy na mňa vypľul sliny plné krvi, ktorou sa začal dusiť. Bolo to nechutné! Ešte stále, keď si na to spomeniem, cítim pach čerstvej krvi a jej odpornú pachuť, ale to nikoho predsa nezaujíma.
     Drahokamy som našiel a osobne odovzdal šťastnej rodine. Vinníkov som potrestal a tým si získal titul hrdinu. Ďakujem, ďakujem, ten potlesk si skutočne zaslúžim.
...............................................................................................
     Čo spravil hlavný predstaviteľ? Zachránil drahokamy, stal sa hrdinom? Nie! Vraždil kvôli nejakým kameňom, ktoré mu boli prednejšie ako ľudský život.
     V knihách sa vraždí, mučí, ubližuje. Keď tieto činy vykonávajú kladný hrdinovia, zväčša si to ani neuvedomíme. Veď to robia v mene dobra, za dosiahnutie mieru, a preto im je odpustené. No, keď na rad prídu záporné postavy,  tie priam nenávidíme. Ako to len môžu? Zabíjať nevinných a trýzniť ich! Áno, je to zlé a ako veľmi, ale je správne, keď tieto skutky vykonávajú kladní hrdinovia? A práve tu začína začarovaný kruh - každý bojuje za svoju stranu. Pre nás je tá správna, pre nich nie a zase naopak. Všetci chceme vyhrať a pritom nehľadíme na druhých. Ty si ten zlý, ja ten dobrý a dobro vždy zvíťazí. Lenže za akú vysokú cenu...

4 komentárov:

  1. Zajímavý článek, je pravda, že když nějaký autor zabije vedlejší postavu, tak se nad tím vážně nepozastavuji. Ale s druhou "částí" moc nesouhlasím, protože poslední dobou většinou vždy fandím záporákům.
    Jinak to je velmi zajímavá myšlenka, protože přiznávám, že nad něčím se opravdu při čtení nezamýšlím...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár :) Ja som sa nad touto témou už zamýšľala dlho, len som nevedela ako začať. A tak ma napadli tie príbehy v príkladoch, ktorými chcem poukázať na to, čo ma trápi. A, čo sa týka toho druhého príkladu, tak som to nemyslela tak, že máme byť na niečej strane. Chcela som len povedať, že zlo/násilie sa jednoducho nedá ospravedlniť, aj keď to robia dobrí, ale aj zlí. So zlom by sme nemali súhlasiť a nebrať ho na ľahkú váhu...

      Odstrániť

Mony's bookshelf: read

In the Field of Grace
Harvest of Rubies
Perla v piesku
While We're Far Apart
Jonathan Livingston Seagull
Muž menom Ove
Kým hviezdy svietia
Jednou ano, dvakrát ne
Enderova hra
Selekcia
Skúška ohňom
Drozdajka
Hry o život
Smrteľný chaos
Rozvaliny Gorlanu
Korisť
Lov
Atramentové srdce
Oceán na konci ulice
Záhrobná kniha


Mony's favorite books »
© Mony, 2015-2017. Používa službu Blogger.