Potulky prírodou/01 (...ako v zasneženej rozprávke...)

Ako v zasneženej rozprávke
     
     Kde bolo tam bolo, v jednej dedinke, žilo dievča s rozprávkovou dušou.
   Keď bola ešte dieťaťom, Svet Fantázie k nej volal prostredníctvom rozprávok. Najväčšmi si obľúbila tú o Popoluške. A keďže rada snívala, vymýšľala spoločne s objavenou Fantáziou svoje vlastné príbehy. Najradšej mala tie, kde sa do skromnej chudobnej dievčiny zaľúbil krásny princ alebo o princeznej, ktorú zachránil nebojácny mladík. Vedela však, že každý hrdina potrebuje pomocníkov. A tak do svojich dobrodružstiev vložila malé lesné víly, ktoré zo všetkého najradšej tancovali v šatách ušitých z jemných vláken pavučinky, aby odohnali smútok zo zachmúrených tvárí a keď sa niekto ocitol v nebezpečenstve zoslala na pomoc vznešeného draka, ktorý ich svojou statočnosťou ochránil od všetkého zla.
    Vždy, keď sa ukladala na spánok, Fantázia jej tíško spievala čarovné príbehy, ktoré spoločne vytvorili. A predstavy sa stali jej uspávankou.
      Teraz je už toto dievča veľké, dospelé. No v jej vnútri stále žije to malé dievčatko, ktoré milovalo rozprávky. Ale ako čas plynul a spoznávala svet navôkol, pomyslela si, že nič také ako rozprávky nejestvuje. Jej predstavy pomaly utíchali.
      Svet Fantázie sa dopočul, že dievča s rozprávkovou dušou prestáva snívať. Nemohli dopustiť, aby ďalší človek prestal veriť v zázraky  a šťastné konce.
      Preto musel tento zázračný svet zakročiť, aby rozprávková duša dievčaťa nepohasla vo svojej horlivosti. Svoju nádej vložili do rúk Pani Zimy.
      V ten deň, keď sa dievča zobudilo, nedúfalo, že by sa za jednu noc dokázal zmeniť pohľad na smutnú krajinu bez snehu. Že by sa dokázal zmeniť pohľad na svet. 
      Rozospatá vstala a s pochmúrnou náladou, ktorá na ňu pomaly doliehala odostrela záves. No pohľad, ktorý sa jej naskytol  prebudil v nej niečo, čo kdesi hlboko spalo. Nevedela ako, ale na tvári sa jej zjavil nepatrný úsmev. „Vyzerá to ako v zasneženej rozprávke...“ šepla sama sebe a s údivom pozorovala nádheru, ktorú Pani Zima vytvorila, kým všetci  oddychovali v ríši snov, kde panuje sladká nevedomosť.

     Dievča vedelo, že nesmie dlhšie otáľať doma, a tak vzala svoj malý foťáčik a spoločne sa vydali naprieč čarovným lesom až na samý vrchol. 

     
     Bola nadšená z toľkej krásy. Pred ňou sa zjavila nádherná zasnežená scenéria, ktorú v nemom úžase pozorovala. S úsmevom na perách, po kolená v snehu, vytiahla fotoaparát a začala zachytávať pôvabné obrazy.


      Hoci jej fotoaparát nezachytil až tak dokonale krajinu navôkol, aj tak ju tešilo, že si domov nesie spomienky na tento krásny deň.


     Na spiatočnej ceste si všimla, ako vietor krúži nad snehom a zopár vločiek  berie do svojho náručia. Predstavila si, ako sa tieto vločky menia na snežné víly odeté v trblietavom šate. Spoločne s vetrom tancujú a radujú sa nad tým, ako ich kráľovná dokázala zobudiť tú malú rozprávkovú dušičku, v ktorej sa plamienok opäť rozhorel.


     Ale i napriek toľkej kráse,  predsa len niečo chýbalo. Malý detail, aby bola rozprávka dokonalá. Bolo to niečo, čo by rozveselilo nielen ľudí, ale aj prírodu. Všetci si priali dotyk slnka.


     Správa, že dievča s rozprávkovou dušou je opäť šťastné rozveselila celý svet fantázie. Dopočuli sa aj o tej malej prosbe pocítiť slnečné lúče. A preto poprosili vládcu Slnko, aby navštívil týchto smutných ľudí. A on ich prosbu rád vypočul.


     Na druhý deň, keď slnečné lúče naplnili biely kraj, dievča s rozprávkovou dušou sa opäť vydalo do prírody a objavilo zimné kvety.


     A možno aj škriatkovu čapicu, ktorú si zabudol v čarovnom lese a premenila sa na farebnú hubu na strome.


     Uvedomila si, že miesto, kde žije je rozprávkou po celý rok a svet nie je taký bezfarebný ako sa zdá. Musí sa len na to všetko pozerať očami, ktoré kedysi patrili tomu malému dievčatku. V ten deň sa jej „detské ja“ zobudilo a ona začala opäť snívať.


      Fantázia sa stala jej súčasťou ako kedysi a predstavy, ktoré ju tak dávno uspávali sa vrátili.
      Vtedy, keď zaspávala a melódia uspávanky ju nežne hladila po vlasoch si uvedomila, že tieto dni prežila v skutočnej rozprávke. V zasneženej, so snežnými vílami. V kraji, kde rástli zimné kvety a škriatkovia sa túlali čarovným lesom. Bola to rozprávka o krásnej zimnej kráľovnej, ktorá vďaka svojej moci prinavrátila nielen fantáziu, ale i niečo, čo mnohým ľuďom v tomto svete chýba. Z lásky im darovala...radosť. 
Koniec :)

10 komentárov:

  1. Krásne fotky. :) Ja by som si raz (dúfajme, že tento rok) chcela kúpiť zrkadlovku. Na mobile mám blbý foťák a digitálny, čo máme, robí oveľa radšej rozmazané ako normálne fotky :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) Som rada, že sa ti aspoň trocha páčili.... Napríklad, ja s tým mojím malým foťáčikom sa často škriepime pretože tiež rád robí rozmazané fotky alebo nechce zachytiť detail, ktorý ma upútal. No snaží sa :) Inač aj ja mám v pláne kúpu nového foťáku, niečo, čo konečne zachytí každý detail, no zatiaľ mi musí postačiť ten, ktorý mám a s ktorým som už toľko toho zažila a videla-a myslím, že mi bude nakoniec aj chýbať :D

      Odstrániť
  2. Luxusné fotky! Tie zasnežené stromy, to je jednoducho nádhera...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :)...len škoda, že som cez ten môj fotoaparát ich nedokázala zachytiť lepšie pretože ten pohľad na živo-to bola iná nádhera...:D

      Odstrániť
  3. Úžasné fotky! A to slniečkooo :3 (Teraz je vonku úplne od psa). Tiež by som rada takto fotila, a už som si aj chcela kúpiť nejaké poriadne delo, lenže potom mi došlo, že ešte potrebujem do školy tiež kvalitný notebook, takže... Bye, bye umelecké fotky :D ... Ale mne bude stačiť kukať tie tvoje.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :D...ja by som si tiež chcela kúpiť kvalitnejší, ale peniažky sa rýchlo roztratia všade-tade, ale už si šetrím...som rada, že sa páčili :)

      Odstrániť
  4. Krásne fotky. A krásny príbeh. Tak nech ťa už rozprávková duša dievčatka nikdy neopustí. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) V to dúfam aj ja...predsa len, pohľad na svet s rozprávkovou dušou je krajší :)

      Odstrániť
  5. júúúúj (áno, ja väčšinou tak výskam, keď sa mi niečo páči:D a na tvojom blogu budem asi často začínať takto :D ) teraz som taká natešená, že som objavila tvoj blog :D všetko čo si napísala a nafotila je také pôvabné, ako tvoja umelecká dušička:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Cloe, neuveríš, ale tento tvoj komentár som objavila až teraz :D Takže véľmi oneskorene ti zaň ďakujem....veľmi si ma potešila ♥^.^♥

      Odstrániť

© Mony, 2015-2017. Používa službu Blogger.

Mony's bookshelf: read

In the Field of Grace
Harvest of Rubies
Perla v piesku
While We're Far Apart
Jonathan Livingston Seagull
Muž menom Ove
Kým hviezdy svietia
Jednou ano, dvakrát ne
Enderova hra
Selekcia
Skúška ohňom
Drozdajka
Hry o život
Smrteľný chaos
Rozvaliny Gorlanu
Korisť
Lov
Atramentové srdce
Oceán na konci ulice
Záhrobná kniha


Mony's favorite books »