Len tak/01 (...zákerná príšera...)

      Mám veľa zlých vlastností, ale len jedna dokáže byť natoľko úspešná, že ma zlomí. Dovoľte, aby som vám predstavila môjho úhlavného nepriateľa, lenivosť.
     Ach, tá lenivosť! Vie človeku zničiť plány a dostať ho do problémov. A ona sa z toho náramne teší. Ako asi vyzerá a prečo zväčša vyhráva nad našou slobodnou vôľou?

Zákerná príšera
 
     Predstavujem si ju ako škriatka. Malého, priam rozkošného, s veľkými hnedými očami. Farbu pokožky má podľa mojej obľúbenej farby, teda fialovej. Oblečená je v krásnych kvietočkovaných šatách a dlhé čierne vlasy jej siahajú až po pás. Aké zlaté stvorenie ma to prišlo navštíviť, pomyslím si. Žiaľ toto je jej prvý ťah ako na seba upútať pozornosť.
     Všimne si môj pohľad a nežne sa usmeje. Vyzerá tak milo. Bez váhania jej  úsmev opätujem. A v tom začne z ničoho nič nádherne spievať. Spieva tak pôvabne až ma to priam hypnotizuje. Sila vôle odchádza a už neviem, čo som vlastne chcela spraviť. Jej zákerný plán sa začína napĺňať. Toto bola prvá fáza smerujúca  k môjmu zániku. Ak jej neodolám, čakajú ma ešte štyri a myslím, že sa jej tentokrát nedokážem vzoprieť.
     Opäť  ten milý úsmev. Pristúpi bližšie a vyskočí mi na plece. Trochu sa strhnem, ale hneď ma upokojí zvonivým  hláskom. "Neboj sa! Nie som predsa strašidlo, "zachichoce sa. 
     "Páči sa ti môj spev?" skúma moju tvár a pritom dobre pozná odpoveď. Zhypnotizovaná prikývnem. 
     "Takže páči? To je úžasné, som polichotená. Ešte ti zaspievam, chceš? Ale musíš si sadnúť, nech nie si unavená z toľkého státia." Na tvári sa jej zjaví úškrn a ja bez slova úplne pohltená v jej kúzle si sadám na pohovku. Znovu začína spievať, ešte krajšie ako predtým a ani si neuvedomujem, že fáza dva prebehla úspešne. Ďalší krok k dosiahnutiu cieľa.
     Jej krásny spev doznel. Smutne sa na mňa pozrie a mnou prenikne strach z toho, čo mi len ešte povie, pretože to nechcem počuť. 
     "Budem musieť už ísť," oznámi mi utrápeným hlasom. 
     "Nie, ešte nie, prosím," zúfalo k nej prehováram. Nechcem aby odišla, veď spievala tak úžasne a konečne som si vďaka nej oddýchla. Nemôže predsa odísť! 
     Skúmavo si prezerá moju tvár a s lišiackym úsmevom nakoniec prikývne. "Tak teda dobre, ostanem. Ešte ti venujem jednu pieseň a potom si musím oddýchnuť. No, ale nebuď z toho smutná. Kým budem odpočívať, môžeš si predsa pustiť televíziu, no nie?" Prikývnem ako bábka, ktorú niekto riadi. Fáza tri prebehla bez problémov.
     Keď dospieva svoju pieseň, zoskočí mi z pleca a ja automaticky zapínam telku. Práve beží seriál, ktorý som už dlho nevidela . Rada si ho pozriem, kým si moja nová kamarátka neoddýchne. A tak prejde hodina.
     "Kam chceš ísť?" ustráchane sa ma pýta. Zbadala, že vstávam. "Veď sme sa tak dobre bavili. Oddýchni si ešte chvíľu. Zaslúžiš si to po dlhých dňoch. Pusťme si ešte niečo." Aká je milá, záleží jej na mne a chápe ma, pomyslím si a opäť sedím s ovládačom v ruke, prepínajúc jeden kanál za druhým. Prešla ďalšia hodina.
     Začujem svoj vnútorný hlas ako mi šepká, že by som mala čím skôr odísť od tohto škriatka, kým nie je neskoro. Veď mám ešte prácu, musím ísť na prechádzku so psíkom, písať, čítať, upratovať... Vstávaj už konečne, ináč zle skončíš!... Káže mi hlas v hlave, ale ja jednoducho nemôžem. Dobre klamem, ja jednoducho nechcem.
     Škriatok si všimol, že mi niečo behá po rozume. Premeriava si ma svojimi veľkými očami a po chvíli prehovorí. "To bola zábava, však? A cítiš sa lepšie, vidím to na tebe. Dobre, že som prišla na návštevu práve dnes. Ty chúďatko, musíš sa naučiť oddychovať častejšie. Toľko povinností máš, ale veď nie si jediná v tomto dome.  Môžu to za teba spraviť predsa iní." Má pravdu, veď to nemusím len ja. Prikývnem. 
     "Vidíš, súhlasíš so mnou. Nech ten neporiadok upracú tvoji súrodenci, ty si sa snažila viac než dosť . A načo chodiť von so psíkom, keď je tam škaredo? Veď ste boli včera, to stačí. Načo každý deň?" zasmeje sa a ja s ňou. Och, to ma nenapadlo, aká je len múdra. 
     "No, a čítať knihu môžeš aj zajtra, aj písať. To predsa počká a svet sa len kvôli tomu nezrúti. Nerob si starosti, času je dosť. Len si pekne sadkaj a pusti si nejaký film. Variť môžeš aj po ňom." Samozrejme, dobrá rada, ešte že ju mám.
     Stal sa zo mňa jej otrok. Fáza štyri je za mnou a ostáva už len jedna, posledná a pre mňa zničujúca. Niet cesty späť. 
     Pozeráme spolu film, jeme chipsy, smejeme sa a svet mi je ukradnutý. Vtom príde mama. Vidí neporiadok, nenavarené, psík kňučí od smútku, že nešiel von, kniha zapadá prachom a myšlienky, ktoré mi blúdili hlavou a chceli poputovať na papier sa rozpŕchli do zabudnutia
     "To nemyslíš vážne!" s krikom na mňa vyletí mama. "Tak ty si sedíš pred tou bedňou, napchávaš sa a zatiaľ si nič nespravila?! Nie je navarené, upratané a pes..." prestávam ju počúvať, pretože zdesene pozerám na toho škriatka, ktorý sa mu už vlastne vôbec nepodobá. 
     Nevšimla som si, kedy tak podrástla a kedy sa z nej stala taká ohava. Je vysoká asi pol metra, má strapaté mastné vlasy, roztrhané šaty, ktoré sú zjavne až príliš tesné a nechápem ako je možné, že sa neroztrhli úplne a ako v tom môže dokonca aj dýchať. Skáče ako opica, veľké oči nahradili úzke štrbinky, na nose a líci sa usadili bradavice, z ktorých vyrastajú dlhé rovné chlpy. Škerí sa od ucha k uchu s dvoma zažltnutými zubami, ktoré naberajú čierny nádych a dokonca na mňa vyplazuje svoj dlhý biely jazyk. 
     "Si naivná hlupaňa!" vyštekne a v tom sa začne dusiť vlastným smiechom. Nanešťastie má pravdu. Som naivná a hlupaňa tiež, keďže som jej dovolila, aby ma opätovne ovládla a ja zase na oplátku naletela. Teraz za to musím niesť následky. To som tomu dala! Fáza päť potvrdená. Úspech zaznamenaný.
     A tak je to so mnou a lenivosťou. Občas sa dokážem vymotať z tej lepkavej siete plnej lží, ktorú na mňa hodí. No chce to obrovské sebazaprenie a veľkú dávku silnej vôle. Ale zväčša vyhráva a to ma hnevá. No koho by nie?
     Je to zákerná príšera, prezlečená za niečo neškodné. Ale ľudia sú už raz takí a ja tiež. To krásne nás vždy láka, len keby sme aj pri tom mali otvorené oči, nestávalo by sa tak často, že sa potkneme a tým si privodíme pád.     

Zdroje obrázkov

http://www.deviantart.com/morelikethis/302894682
http://m.forocoches.com/foro/showthread.php?t=2896777
http://www.turinconsecreto.com/viewtopic.php?f=23&t=76&start=750
http://forums.mangafox.me/archive/index.php/t-233673-p-72.html
http://forums.mangafox.me/archive/index.php/t-233673-p-1396.html
http://giphy.com/gifs/girl-sad-Ui7MfO6OaLz4k
http://socawlege.com/13-signs-winter-break-sucked/
http://imgarcade.com/1/anime-evil-smirk-gif/

10 komentárov:

  1. Úžas! Síce kebyže je môj škriatok fialový, tak ho s radosťou veľmi rada opustím :D :D Ja lenivosť skôr beriem ako gravitáciu, ktorá ma priväzuje svojimi pazúrmi k sebe. A má mäkké náručie (hlavne o piatej ráno, keď musím ísť na nultú) :D A vždy, keď prídem domov zo školy na mňa gravitácia volá z postele, aby som sa jej poddala a prestala sa jej už konečne vzpierať. Chytila do ruky knihu a začala čítať. Prestala robiť čokoľvek, čo si vyžadovalo viac ako 10% mojej mozgovej aktivity. Na základke to so mnou bolo dosť zlé (keďže som nič nerobila v škole a ani na doma som nemala väčšinou žiadne veľké povinnosti). A teraz som na seba hrdá, lebo sa to lepší :3 Sem-tam zakymácam... ale inak OK :D
    Ten škriatok je tiež výstižný. Hlavne v posledných fázach, kedy prichádza mama a ty sa búchaš do čela, prečo si sa nechal opantať... Hnusnou lenivosťou! :D Super článok, pekná myšlienka :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, to vieš, to je taká slabulinko fialová a "lenivosť" dobre vie, že tú farbu milujem :) Mňa v škole lenivosť nedokázala zviesť, až v treťom ročníku na strednej sa jej to napokon podarilo. A mala som čo robiť, aby som sa jej zbavila pred maturou :D Inak to s tou gravitáciou s mäkkým náručím je super-to by ma nenapadlo. U mňa škriatok u teba mäkká gravitácia, no vždy rovnaká lenivosť-ona vie ako na nás :D A ďakujem za tvoj pekný komentár :)

      Odstrániť
  2. Úžasný článok, fakt že hej. :) Lenivosť neznášam a občas príde navštíviť aj mňa, väčšinou sa mi natrepe do hlavy a tak nič nerobím, len pozerám do prázdna a premýšľam nad veľmi "dôležitými" vecami. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ti :) Takže niekomu tá lenivosť sedí na pleci, iného láka do svojho mäkkého náručia a dokonca sa aj dostane do hlavy-tá je teda prešibaná :D Tu už naozaj pomôže iba naša sila vôle odolať jej :)

      Odstrániť
  3. Páni, veľmi originálny článok, máš talent! Dúfam, že keď si tento článok prečíta "pani lenivosť" , tak sa veeeeľmi urazí a bude ťa navštevovať len občas ;) :D A dúfam, že si prečíta aj tento komentár a vyhne sa aj mne ♥ :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéj, ďakujem :) No v to dúfam-nech len číta, aby si nemyslela, že vždy vyhrá...a ak to naozaj prečítala, tak ver, že k tebe na návštevu nepríde tak skoro-možno bude chvíľu urazená, ale nevzdá sa-to je na nej to najhoršie-vytrvalosť :D

      Odstrániť
  4. super clanek :) lenost ... o tom bych mohla vypravet :-D ted trreba jsem na neschopence a rikala jsem si, ze si musim zachovat nejaky rezim a neprospat cely den ... no a co asi cely den delam ?! :-D jo a moc se mi libi ty anime obrazky co jsi pouzila :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, čo ti poviem-lenivosť je podlá :D...a tie anime-som rada, že sa ti páčia-chcela som to trocha spestriť, a tak ma napadlo toto :) A veľmi pekne ďakujem za tvoj komentár :)

      Odstrániť
  5. Ako výstižne o nej píšeš! U mňa to robí presne tak isto. ... Ach jaj. Tak nech sa nám darí, čím skôr vždy odhaliť jej zákerný plán a vzoprieť sa.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D...tak, tak...len škoda, že je taká prefíkaná, ale predsa len nezvíťazí vždy - dokážeme ju poraziť, len to chce veľkú dávku silnej vôle odolať jej :)

      Odstrániť

Mony's bookshelf: read

In the Field of Grace
Harvest of Rubies
Perla v piesku
While We're Far Apart
Jonathan Livingston Seagull
Muž menom Ove
Kým hviezdy svietia
Jednou ano, dvakrát ne
Enderova hra
Selekcia
Skúška ohňom
Drozdajka
Hry o život
Smrteľný chaos
Rozvaliny Gorlanu
Korisť
Lov
Atramentové srdce
Oceán na konci ulice
Záhrobná kniha


Mony's favorite books »
© Mony, 2015-2017. Používa službu Blogger.